Poviedka: Kto hľadá, nájde
Úprimne povedané, kalendár ani veľmi nevnímala a pri pohľade na 14. február jej len hlavou preletela myšlienka, že ten jej krásavec na sviatok zamilovaných zase zabudne. Nevyčítala mu to - ona si na to taky moc nehrala. Ale vždy bolo milé vedieť, že hľadá v kalendári niečo iné než len dáta brainstormingu a termíny vypracovanie programov.
Preto keď otvárala vstupné dvere ich domu, nič neočakávala. Ale už keď odomykala, všimla si niekoľko ružových lístkov na podlahe hneď vedľa dverí. Zase je tu bordel. Napadlo ju. Zdvihla je a chcela odniesť, keď si všimla, že je to začiatok cestičky.
Zarazila sa. Že by Miloš predsa len niečo pripravil? Pomalými krokmi sledovala onú cestičku. Doviedla ju až do kuchyne. Tu ju upútal obraz ako z filmu. Na čisto prestretom stole bol tanier zakrytý poklopom a postavený na nahrievacím podstavci, takže jedlo nestydlo. Okolo dve sviece a karafa s červeným vínom. Spomenula si na niekoľko scén z Mlčanie jahniat alebo podobných filmov, kde si niekoľko ľudí tiež dávalo záležať na podobnom aranžovanie.
Na jej strane stola bola obálka. Odložila si veci na stoličku a zdvihla
ju.
Vyňala kartičku papiera s jediným slovom – spálňa.
Papier bol ľahučko cítiť Milošová vodou po holení. Možno to písal
v kúpeľni.
Dala dole si kabát a vydala sa do spálne.
Keď otvorila dvere, zaplavili ju balóniky. Doslova a do písmena zaplavili. Spálňa ich bola skoro plná. Malé, veľké, najrôznejších farieb. Pozor, nie najrôznejších farieb. Všetky boli v rôznych odtieňoch nachu, purpuru alebo červené.
Jej oči sa rozšírili novým záujmom. Pomaly prechádzala tým gumovým morom smerom, ktorým si vybavovala posteľ. Spoznala ju tiež preto, že sa tam týčila skutočne hora balónikov.
„Si tu, lásko?“ Spýtala sa.
Nikto jej neodpovedal, ale hora sa trochu zatriasla. Zasmiala sa a začala sa
k nemu dobývať.
Potom narazila na špičku nohy. Podľa všetkého na sebe nič nemal.
Postupovala ďalej, až sa dostala do jeho lona.
Tam už ju čakal čakal, napoly vzrušený. Vzala ho do ruky a niekoľkými
ťahmi dokončila proces, ktorý spustilo to, že ju očakával.
Potom ho vzala do úst a začala si s ním hrať. Odniekiaľ z balónikov
sa ozval akýsi zvuk slasti, ktorý nie je dosť dobre možné previesť do
písmen.
Mávla niekoľkokrát rukami a premenila okolité more na búrku. Na to proti
nej povstal zvyšok nahého a vypracovaného tela jej snúbenca.
Privítala ho bozkom a on ju objal oceľovými pažami.
„Toto sa ti veľmi podarilo.“ Zasmiala sa a zrútila sa mu do náručia.
Pozerali sa vzájomne do očí, hladili toho druhého po tele a medzitým
pinkali do balónikov.
Zdvihla sa a zbavila sa oblečenia, ako to len priestor dovoľoval. Chcela ho.
Hneď a tu.
Miloš samozrejme nič nenamietal. Počkal, až na sebe nemala nič a opäť sa jej zmocnil. Vystriedali mnoho polôh a stále okolo nich poletovali balóniky. Smiali sa ako deti a potom sa chvíľku preháňali po miestnosti. Bolo to niečo nové, keď nevideli presne, kde čo je, ale vždy sa odrazili od balónikov, ktoré boli stále všade. Niečo samozrejme popraskalo, ale na zábave to nijako neuberalo.
Po niekoľkých kolách milovaní, ktoré bolo na začiatku úplne zúrivé a
plynule prešlo v nežnejšia hry tiel, im obom vyhladli.
Našli dvere a vrátili sa ho kuchyne.
Zasadla k stolu a dala dole tanier z platničky. Miloš sa chvíľu hrabal
v hrncoch na sporáku a potom si nandal taky.
„Pod tými balóniky mi celkom potrovili.“
"Čo pod balóniky, ale potom si sa správal ako zviera. A zviera musí tiež
jesť. "
Pozdvihli poháre a ich tichú hudbou boli vzájomné pohľady, občasné
komentáre a cinkot príborov.
Tento Valentín sa zatiaľ daril a ktovie, čo ešte dorazí večer.
TIPY na darčeky nielen ku dňu sv. Valentína: