Poviedka: Čierna labuť
Zobudím sa. Včera to bola skutočne krásna noc, spokojne vydýchnem a otočím sa na druhý bok. Sandra vedľa mňa už ale neleží. Musela odísť, keď som spal. Vstanem a rozhliadnem sa po byte. Na kuchynskom bare od nej nájdem odkaz s priloženou vizitkou: „Veľmi som si to užila. Až to budeš chcieť zase zopakovať, tak zavolaj.“
Usmejem sa. Som zástanca toho, že známosti na jednu noc by mali zostať
len na jednu noc. Napriek tomu ma Sandra niečím zaujala a nejako vlastne ani
sám nechcem, aby to skončilo len tým včerajším večerom.
Zasuniem jej vizitku do peňaženky, najem sa a vypravím sa do práce. Cestou
premýšľam, ako by som si ju najlepšie otestoval. Ak nemám o niečo
záujem, tak aby sa ukázalo, že žena, ktorú som si po dlhej dobe pripustil
k telu, je jedna z tých žiarlivých, čo si všetko berú až moc osobne.
Sandra sa tak nejavila, ale človek nikdy nevie. Koniec koncov vôbec sa
nepoznáme.
Nakoniec ma predsa len niečo napadne a ešte v ten deň jej volám.
„Ahoj, tu Sebastián.“
„Ahoj, čo potrebuješ?“
„Chcem zistiť, či by si mala v piatok večer čas,“ nadnesiem sprvu
pomerne bežne a nenápadne.
„Chápem dobre, že by si rád zopakoval ten včerajšok?“ neodpovie mi.
„Niečo na ten spôsob. Dostal som pozvanie na jednu elitnú swingers párty.
V minulosti som tam videl chodiť ľudí aj takto v páre. Pôvodne som tam
síce chcel ísť tradične sólo, ale po tom včerajšku ma napadlo, že by
možno nebolo od veci ísť raz aj s niekým.“
„Wow, niečo také by som nečakala. Mám tu teraz ľudí, myslíš, že by
som ti mohla zavolať večer?“
Súhlasím a rozlúčime sa. Musím uznať, že som zvedavý, či naozaj ešte
vôbec zavolá. Je to celkom drsná forma toho, ako si ju otestovať. Avšak
vzhľadom na povahu akcie dosť účinná.
Celá párty má priezvisko Black. Spoločne s White sú to dve
najprestížnejšie podujatia, ktoré sa vôbec organizujú. Všetko od
oblečenia až cez najmenší detail je vo veľkom štýle. Každý potom má na
sebe škrabošku, ktorá mu zakrýva tvár, čo celému večeru dáva úžasný
nádych tajomna. Skrátka luxus, vzrušenie a napätie zmiešané dohromady.
Dostať na tento koktail zmyslov pozvánku je pre normálneho človeka takmer
nemožné. Chce to známosti a dobré konexie.
Je piatok. Idem autom ulicami Prahy a na sedadle vedľa mňa sedí Sandra.
Skutočne sa ozvala a na moje prekvapenie aj súhlasila.
Sme na mieste. Zastavím a dôjdem jej otvoriť dvere. Kľúče hodím
pikolíkovi, aby mohol potom vozidlo zaparkovať.
Podám jej ruku a nechám ju vystúpiť. Vyzerá ešte o mnoho lepšie, než
som vôbec čakal. Dlhá, čierna, upätá večerná róba s vysokým rozparkom
a hlbokým výstrihom jej až neuveriteľne pristane. Vskutku úchvatný
pohľad.
Ešte než vojdeme dovnútra, vyberiem z náprsného vrecka svojho obleku dve
masky. Otočím si ju k sebe chrbtom. Jednu si nasadím sám a tú druhú
opatrne nasadím jej. Maska Festival na nej vyzerá úžasne.
Vedel som, že to bude to pravé, keď som ju vyberal. Temné dlhé perie…
tají sa mi dych. Vyzerá ako vzácna čierna labuť, ktorá vyniká nad
všetkými normálnymi bielymi.
„Môžeme?“ ponúknem jej rameno. Len ľahko prikývne a vyjdeme po schodoch
do budovy.
„Sebastián,“ víta ma ochotne usporiadateľ.
Sandra sa uškrnie. „Pozerám, že tá
maska moc nefunguje.“
„Mne už nič nepomôže. Som tu až moc známy. Teba tu ale nikto nepozná,
takže ti to zaručí anonymitu.“
„Čo vlastne robíš?“ zaujíma sa vcelku logicky, keď vidí, ako ma tu
každý pochlebne zdraví.
„Držíš sa?“ uistím sa. „Som režisér šteklivých filmov. Zaujímavá
a výnosná brandža. Veľa z tých ľudí, čo tu je, sú herci, ktorí si
takto zháňajú kontakty.“
Prechádzame domom a stretávame veľa pre Sandru nových ľudí. „Tamto sú
potom miestnosti, kam sa toto nudné táranie postupne presúva. Tam začína
zábava,“ ukážem na sálu s nepatrnými bodovými svetlami. „Vyzerá to
tam, ako keď by si bola pod nočnou žiariacou oblohou.“
„Kedy sa tam presunieme my?“ spýta sa, aj keď úloha mojej spoločníčky
pri konverzácii jej tiež ohromne svedčí.
„Môžeš ísť napred,“ zastavím jednu ryšavku v krátkych koktejlových
šatách a odovzdám jej Sandrinu ruku do tej jej. Tá sa len uškrnie a
žmurkne na mňa. Asi ma spoznala. Vezme ju a odvedie k ostatným.
Sandra sa na mňa ešte obzrie a s nadšením na tvári s ňou odchádza.
Ešte sa rozprávam s pár ľuďmi, ale pozornosť tomu, čo hovoria, už moc
nevenujem. Po očku sledujem sálu, kam obe ženy zamierili a snažím sa ich
zahliadnuť.
Ten lesk v jej očiach, keď s tou dievčinou opúšťala hlavnú prijímaciu
sálu. Úplne som z neho čítal, ako ma vyzýva: Nezdržuj sa moc dlho.
„Nečakal som vás tu so sprievodom, Sebastián. Nejaký nový herecký
objav?“ Spýta sa ma usporiadateľ, ktorý za mnou znova prišiel. „Myslím,
že vaši fanúšikovia budú mať radosť. Je to naozajstná perla.“
„Nie je z brandže,“ usmejem sa. „Je to moja priateľka,“ prednesiem
hrdo. Nikdy by som neveril, že niečo také dobrovoľne vypustím po tých
skúsenostiach so ženami z úst, ale je to tak. Po dlhých rokoch, čo som si
s nežným pohlavím len tak bezducho užíval, som znovu naozaj očarený.
„Ospravedlníte ma?“ poviem potom. Nemôžem sa dočkať, až sa zapojím do
toho, čo tam bezo mňa robia.
Vojdem pod umelé hviezdne nebo a rozhliadnem sa. Ryšavka leží vyzlečená na
jednom zo špeciálnych kresielok a Sandra kľačí pri jej nohách a hrá sa.
Je vidieť, ako sa jej páčia vzrušené vzdychy dievčaťa.
Všimne si ma.
Na okamih ju necháva a umocňuje tým napätie. Pristúpi ku mne a natočí sa
ku mne chrbtom.
Rozopínam jej šaty, ktoré z nej po jej hladkej koži ladne samy skĺznu.
Otočí sa ku mne, pobozká ma a nenápadne mi pri tom rozopína nohavice.
Ryšavka nás pozoruje a prstami si zachádza do vlhkej lastúrky, ktorú Sandra
tak výborne nažhavila.
„Pozerám, že sa ti to tiež páči,“ pošepká mi, keď ma dovyzlečie a
vidí, aké účinky na mne jej hry s dievčaťom majú. „Však len choď,“
podnieti ma a nechá ma preniknúť do jej novej kamarátky.
Kľačím a užívam si prírazy, zatiaľ čo ona stojí za mnou a hladí ma vo
vlasoch. Obchádza ma z rôznych uhlov, bozkáva na krku, na hrudi, na
bradavkách a na perách. Skrátka všade po tele.
Je to až úžasne nesebecké a obetavé. Som tu s ňou, ale ona ma smelo
podporuje, aby som si v jej prítomnosti užíval s inou. Je to ako závan
čerstvého vzduchu po tých všetkých známostiach, čo som mal. Netušil som,
že sú ženy vôbec niečoho takého schopné. Ale ona si to užíva rovnako
ako ja a s každou chvíľou, kedy sa približujem vyvrcholeniu, akoby jej
náklonnosť a naša vzájomná blízkosť naberala na sile. Nikdy som nič
podobné nezažil. Je to niečo neopísateľné. Jedným slovom úžasné…