Poviedka: Pod vetvami s prskavkou
Hoci to pôvodne nečakali, nakoniec si Malko štedrovečernej večeri skutočne užívali. Je fakt, že skorigovať počas vianoc dve deti dá zabrať, ale aj ony boli stále očarené atmosférou a väčšinu času boli niekde zašité a hrali si.
Alena sa snažila užiť si možno jeden z posledných rokov, kedy jej dcérka a synček ešte verí na Ježiška. Zatiaľ sa jej darilo nestrácať dobrú náladu, hoci s Karlom toho mali za celý deň plné zuby. Ale deťom sa vyhýbali aj kosti a ona len čakala, čo za prekvapenie jej Karel pripravil.
Bolo jeho zvykom okrem darčekov pre deti a jeho ženu pripraviť ešte nejaké nápovedy, ktoré viedli k niečomu trochu lechtivějšímu. K takýmto ich súkromným Vianociam, ktoré si užili až večer, keď už deti spali.
Počas večera na ňu Karel stále po očku žmurkal, až už to nemohla vydržať a kedykoľvek sa minuli pri ceste do kuchyne alebo inej operácii večera, vyzvedala. Po každej sa ale dozvedela len: „Nechaj sa prekvapiť.“ Doplnené tajomným úsmevom.
Uvoľnila sa až vo chvíli, keď sa Karol na chvíľku „stratil“, aby deťom zacinkal skleneným zvončekom, ktorý bol pripravený priamo pri stromčeku. Klárka s Petrom sa na seba pozreli so zmesou nadšenie a obáv, akoby nevedeli, čo majú očakávať. Ale takto to robili už niekoľko rokov.
Keď sa ozvala tichá hudba, vzala Alena oba svoje capartovi za ruky a kľudným krokom vyrazili do obývačky. Tam už horeli sviečky, svietili prskavky a medzi tým všetkým sa blýskal zlatom a striebrom vianočný stromček obložený darčeky, ktoré dohromady tvorili niečo ako hrad.
Keď sa deti rozbehli z rôznych strán k tej záplave, začala sondovať aj Alena. Niektoré veci spoznala podľa tvaru, pretože niektoré čakala, niektoré tam zase sama položila.
Deti sa prehrabával v škatuliach a papiera a pravidelne sa ozývalo zavýsknutí, keď narazili na niečo, po čom túžili a mamička len nastavila tvár či ústa k ďakovným bozkom. Potom čakalo rozbaľovaní aj ju.
Áno, dočkala sa aj svojho vytúženého kávového servisu. Keď vzala zospodu servírovací podnos, zarazila sa. Niečo na ňom bolo. Otočila kovovú platňu a zbadala obálku so symbolom otáznika. Zatajil sa jej dych, usmiala sa a nedočkavým prstami ju ľahko odlepila.
Na malom kúsku papiera boli napísané dva rady čísiel pod sebou. Zarazila sa, pretože jej nič z toho nedávalo zmysel. Ale lístoček si dala do vrecka a tešila sa na to, že to ešte nejako rozšifruje, pretože večer ešte nie je u konca.
Neskôr večer hľadala Alena pri pohári vína niečo na notebooku. Otvorila aplikáciu s mapami a hľadala jedno mesto v Nemecku. Potom jej padol zrak na dve kolónky v rohu obrazovky. Boli to zemepisné súradnice. V tom ju to trklo.
Vyňala z vrecka onen papierik, ktorý našla prilepený na spodnej strane tácke a napísala čísla do obidvoch kolóniek. Počítač chvíľku dáta spracovával a potom jej ukázal mapu. Nechápala to. Pozerala sa na okolie ich domu. Skúsila si záber priblížiť a vtedy sa usmiala a ocenila Karlovu vynaliezavosť. Dal jej ako nápovedu zemepisné súradnice jej nočného stolíka v spálni.
Stále sa pohárom vína sa ticho a zvoľna presunula do spálne, sadla si na posteľ a pozrela sa na ten kus nábytku, ktorý sa stal domovom pre jej lampičku a niekoľko kníh. Nevidel na ňom aktuálne však nič zvláštne. Potom ju napadlo, že by mohol Karel použiť rovnakú metódu, ako u kávového servisu. Teda že by prekvapenie končilo rovnako, ako začalo.
Čupol si na koberec a natiahla ruku pod stolík. Jej prsty za chvíľku narazili na ďalší balíček. Decentne ho odlúpla z dreva a vytiahla na svetlo sveta. Catsuity a erotické overaly ležali na dne krabice, z ktorej je pomaly začala vyťahovať.
„Páči?“ Ozval sa Karel s úsmevom od dverí. Alena sa na neho pozrela s iskrou v očiach.
„To sa ti podarilo. Tak čo, budeme si dneska hrať na mačku a myš? "
"To záleží na tom, či ma chytíš, až sa do toho prezlečiem.“ Oznámila
svojmu mužovi Alena s pohárom v jednej ruke a catsuity v druhej sa vydala
do kúpeľne.
Ich nočné stretnutie catsuit zahŕňalo len na začiatku. Ale boli si blízki bez ohľadu na oblečky alebo víno. Nakoniec zaspali v príjemnom obetí, ktoré si obaja užívali a obaja tiež zaslúžili.