Poviedka: Čiernobiela guľa a zelená tráva...
Pokrčil ramenami a odložil plechovku na nočný stolík. Zložil si firemnú košeľu, sako aj nohavice a vliezol do pelechu za svojou láskou, ktorá sa k nemu pritúlila ako predúca mačka a položila mu hlavu na prsia.
Zavŕtali sa do deky ako párok mačiek, ktoré si hľadajú pokojnú pozíciu pre spoločný spánok, ale stále vykukovali a medzi spoločným hovorom odhrýzli oriešky a upíjali spoločne z plechovky.
„Skočím si tiež pre jedno, z tých chrumiek mám smäd.“
„Jasné, ale nebuď tam dlho, už to začína.“ povedal s pohľadom na obrazovku, kde už sa dohadovali moderátori zápasu, zatiaľ čo za nimi kraľovala zelená plocha ihriska.
Zase k nemu skočila a zašla mu rukou do nohavíc. Zovrel stehná tak, že nemohla pohnúť ani zápästím av žarte jej pohrozil prstom: „Až potom, láska, až potom…“
Sex nebol to jediné, na čo ešte došlo. V chladničke bola krabička, ktorú si predtým nevšimol, av nej jeho obľúbené tuniakové suši vrátane paličiek a wasabi omáčky.
Posolstvo:
Buďte ako hobiti zo Stredozeme a urobte z každej spoločnej chvíľky niečo zvláštne, na čo nezabudnete. Či už s pomôckami, alebo bez…
