Adam Durčák
Potrebujete poradiť? Zavolajte Adamovi
+421 0277 270 005 (Pon–Pia 8–20, So–Ne 8–12)
100 % diskrétne

Zapojte sa do nášho vernostného programu a získajte zľavy a výhody!

0
Košík
Váš košík zatiaľ neobsahuje žiadne vzrušenie.

Nie je to škoda? Pokiaľ potrebujete poradiť, využite našu poradňu alebo nám rovno zavolajte na +421 0277 270 005.

Cena dopravy
IN TIME – kuriér
3,5 €
Zásielkovňa – osobný odber
2,5 €
Slovenská pošta – kuriérom na adresu
3,9 €

Doprava zadarmo pri nákupe nad 60 €.

Menu
Play! zóna Magazín Erotické poviedky Poviedka: Vetvy z lesa pripravia sa, tvoja kunda nažhaví sa
Erotické poviedky

Poviedka: Vetvy z lesa pripravia sa, tvoja kunda nažhaví sa

Erotické poviedky Erotické poviedky 4 minúty čítanie

Áno, Sarah chcela zažiť niečo vzrušujúce počas letu, ale nemuselo to dopadnúť takto. Nie, lietanie samotné ju netrápilo, nemala problémy s lietadlami ani helikoptérami - v jednej sa teraz nachádzala, ale nízke prelety nad lesmi a údoliami jej dnes nejakým nerobili dobre.

Pretože išlo o civilné rokov a neočakávali sa od nej nejaké výkony, mala na sebe normálne civilné oblečenie, konkrétne džínsy a košeľu. Klobúk nechala doma, bola hrdá na svoje svetlé vlasy Třepotající sa vo vetre.

Pozorovala okolitú krajinu a akurát občas zaťala zuby, keď sa niečo z povrchu objavilo za sklenenou stenou vrtuľníka v rovnakej úrovni ako stroj samotný.

Po nejakej dobe si ale zvykla aj na tieto okolnosti a začala si let celkom užívať. Príroda okolo bola členitá, plná pohoria i jazier, takže sa bolo na čo pozerať a Sarah prírodu odjakživa zbožňovala. Keby nie, asi by ju ťažko na tento výlet ktokoľvek vytiahol.

V jeden moment dokonca neodolala, zdvihla sa zo sedačky a čupol si kúsok od sklenené steny, držiac sa pritom madiel na podlahe aj v konštrukcii vrtuľníka.

Pozerala sa von a doslova sa vpíjala do tej krásnej, neporušené a ľudskou nohou zatiaľ nedotknutej krajiny. Pri pohľade na obzor, na jasnú oblohu a oblaky, ktorá ticho dávala najavo, že nech bude človek robiť čo chce, príroda mu vždy ukáže, kto je tu skutočným pánom, jej kvapol zároveň slza dojatia, zároveň v nej trochu zatrnulo.

Keby tak hory mohli rozprávať, čo všetko človek vyvádzal za svoju históriu. Pomyslela sa v jednej chvíli.

Toto zamyslenie sa jej za chvíľočku vypomstilo. Keď totiž vrtuľník prelietal pod jedným kamenným oblúkom, pilot to o fúz nevychytal a škrtnul vrtuľou o kamennú klenbu.

Vo výsledku sa nestalo nič vážne, ale stroj sa rozkolíbal a ako Sarah hľadala niečo, čoho by sa pevne chytila, ako na potvoru jej padla ruka na kľučku od vrátok samotných.

S od ľaku, heknutím a nedostatkom dychu, pretože vonku to celkom fúkalo, balansovala chvíľu tak na pol cesty medzi pádom a návratom dovnútra.

Ostatné v priestore nakročil, aby jej pomohli, lenže ich váhový presun v stroji, ktorý sám visí vo vzduchu, dielo dokonal.

Sarah to šklblo rúk a zrazu vedela, že je malér.

Krajina aj obzor boli chvíľu hore, chvíľu dole.

Našťastie, než stačila nabrať skutočne nebezpečnú rýchlosť, zastavila sa o vrcholky stromov v zalesnenom údolí pod tým kamenným oblúkom.

Keď sa po nejakej dobe prebrala trochu z úvodného šoku a zistila, že dýcha, je pri vedomí a podľa absencia bolesti nemá nič zlomeného, začala sa rozhliadať okolo seba.

Držala sa vetví v špičke vysokého sekvoje a okolo nej nebolo nič iné ako more rovnako zelených vetvičiek.

Dobre, blyslo jej hlavou, takže žijem, som niekde na strome a nemôžem sa tu moc zdržiavať, aj keď to tu začína byť celkom pohodlné. Musím sa nejako dostať na zem, ale za boha živého neviem, ako je to vysoko a ako dlho to bude trvať. Takže dosť vnútorného kecania a rýchlo do práce.

Sarah bola cieľavedomá, keď si niečo vzala do hlavy, len tak ľahko sa toho nepustila. Tu navyše prepla na ten mód mozgu, kedy proste musíte niečo urobiť a nemôžete si vymýšľať protiargumenty.

Rozhliadla sa po štruktúre konárov.

Potom začala pomaly schádzať po povrchu vetvy, ktorú objímala rukami i nohami.

A tu sa prejavilo šibalstvá stromu samotného, ktoré by za iných okolností uvítala, ale dnes bolo skutočne skôr na prekážku. On ten strom nemal hladkú kôru. A ako sa k nemu tlačila, aby nespadla, začali ju vrúbkami a drobné nerovnosti cez džínsy Simr na kundičke.

Bez toho chcela, niekoľkokrát zapišťala a stratila trochu silu v rukách i nohách. Vďaka tomu trochu zrýchlila svoj opatrný zostup a zacítila ďalšie ľahký nával rozkoše. Vetva sa totiž rozširovala a tým pádom rozťahovala Sarah nohy, takže sa lepšie dostala do jej rozkroku.

Sarah sa pritisla tvárou k drevu a snažila sa so zavretými očami opäť nájsť vnútorný pokoj a rozvahu. Na pár minút sa jej to podarilo, ale potom jej čakal ďalší zostup a situácia sa opakovala.

Musela sa držať, musela sa nejako po kúskoch dostať dole, ale zároveň bola vystavená nedobrovoľnej masturbácii, ktorá ju ale tiež lákala.

Konečne sa dostala pod úroveň ďalších korún a rozhliadla sa okolo seba znova. Po krátkej úvahe sa pustila a zachytila sa konáre asi dva metre pod ňou.

To už boli vetvy, po ktorých sa dalo normálne šplhať a človek je nemusel objímať nohami.

To ale Sarah nevedela, že aj tu sa na nej niečo chystá.

Strom mal konáre trochu ako zväčšené ihličky smreku. Aj keď po nich liezla v určitej vzdialenosti, niektorá z tých kratších ju vždy medzi nohy zatlačila. Takže rovnaká situácia ako predtým.

Sarah to síce tiež trochu liezlo na nervy, ale aspoň to tu bolo bezpečnejšie ako hore, keď sa človek mohol držať len jedného kusu dreva. Keď už videla niekoľko metrov pod sebou pevnú pôdu – alebo v to aspoň dúfala – dovolila si na chvíľu povoliť ostražitosť.

Rozopla si džínsy a začala sa na klitorise cielene o konáre škrabať. Bola to krkolomné pozície, ale Sarah bola nadržaná ako zviera.

Potom si na vetvu priamo sedla a nechala si jej cez nohavičky prenikať, kam sa len dalo. Bolo jej jedno, či okolo niekto je alebo či len plachí zvieratá. Revala na celé kolo, pretože toto sa jednoducho nedalo.

Napodiv, aj keď ju trafil orgazmus, udržala aspon minimum sebadisciplíny a udržala sa na strome.

Džínsy si zapla len na gombík a napoly omámená a v mrákotách nejako zostupovala po vetvách dole.

Občas sa ešte nechala trochu udrieť napnutú vetiev cez prsia a to, čo pružné drevo začalo, dokončila jednou voľnou rukou.

Keď zacítila pod nohami konečne pevnú zem, respektíve kôpku mäkkého lístia, len sebou plesla na chrbát, dívala sa do korún stromov hore a rýchlo oddychovala.

Únava, adrenalín plus rozkoš, ktorú si cestou cielene aj neúmyselne dopriala, to všetko sa teraz zmiešalo do podivné zmesi zúfalstva, pokoja a totálneho uspokojenie.

Iste, za chvíľu bude musieť riešiť také veci ako smer, vodu a všetko ostatné ohľadom prežitia v divočine.

Ale teraz tu bola len doznievajúcej rozkoš, len prostá radosť z toho, že je živá a chvíle, kedy si užívala vlastnú existenciu bez ohľadu na okolnosti.

A vzaté okolo a okolo, ak ďalšiu púť divočinou bude v podobnom duchu, tak nebude potrebovať ani ten čierny vibrátor, ktorý si pôvodne pribalila do batohu.

Ak sú všetky stromy aj kry v okolí takto schopné, vystačí si proste s drevom. Nebude to prvýkrát, ale teraz sa na to skoro tešila.

Vo vedľajšej úlohe - Vibrátor Černoch

Naše další články