Poviedka: Z väzenia si utekal, v pivnici potom nariekal | Kovové putá
Z väzenia sa snažilo utiecť veľa ľudí. Niektorí uspeli. Ale pár ich skončilo možno na mieste ešte horšom ...
Retiazky, kam sa pozrieš
Kovové erotické putá na rukách bola v novembri ako dva kusy
ľadu a väzenský rovnošatu taky dvakrát nehralo. Každý Dušanův pohyb
spôsoboval cinkanie kovu a dozorcami sa vždy otočili, či sa o niečo
nepokúša. Naposledy sa ale len snažil poškrabkať na nose, ktorý ho od
rána neznesiteľne svědil.
Potom už sa eskorta zdvihla a buchnutie dverí oznámilo, že sa vydávajú na
cestu. Poznal ich všetky a vedel, čo sa bude počas transportu diať, len
bokom počul ženský hlas, ktorý potom skončil u vodiča.
Nová dozorkyňa? To ho zaskočilo. Transport sa dal do pohybu a po kolísanie
na nerovnom a namrznutom dvore väznice vošiel konečne na normálnu ceste a
nabral na rýchlosti.
Dušan sa po stý raz podrbal na nose, rozhliadol sa po dozorného a začal
počítať do troch set …
Chyba v pláne
Keď počet v jeho hlave dosiahol daného čísla, otvoril oči a zase sa
bleskovo rozhliadol. Obaja dozorcovia takmer neviditeľné prikývli. Väzeň sa
vymrštil ako útočiace kobra a nabral jedného lakťom do zátylku. Druhý to
schytal nôh do rebier a potom hlavou o vnútro vozidla. Ešte než stihol
vodič kvôli hluku zastaviť, Dušan odopol krúžok s kľúčmi a odomkol si
putá.
„Čo je to tam vzadu za bordel?“ Začul. Bol najvyšší čas vypadnúť.
Jeho komplic by mal byť asi päťdesiat metrov za vozidlom. Rozkopla dvere a
vyskočil na ceste vedúcej okolo lesa. V diaľke videl čiernu Mazdu, ktorá
naňho dvakrát zablikala. Akonáhle vykročil, zacítil tupú ranu a výhľad
mu zaplnila tma. Než stratil úplne vedomie, zazrel kútikom oka blond
vlasy.
Dozorkyňa ho pretiahla pendrek po hlave a mávla na neďalekej auto, aby
prišlo bližšie. Fakt sa s tým chlapom nemienila ťahať sama. Voz dorazil,
spoločne väzňov naložili a odišli, auto pre prevoz nechali
svojmu osudu.
Žalár najtemnejšie
Dušana prebudilo chrstnutí studenej vody do tváre. Oklepal sa a
rozhliadol, dnes už tretíkrát. Mal na sebe len trenky a na rukách putá
ukotvená niekde za hlavou.
„Ty si si myslel, že zdrhneš, ty parchant?“
Stála pred ním. Kožený komplet jej obopínal celé telo a bičík pri
každom zasvištění vzduchom vybral ten známy zvuk.
"Čo chcete? Čo sa deje? Kde to do hája som? "Bolo v tom prekvapenie, zatiaľ
nie strach. Ale aj na ten môže dôjsť.
Namiesto odpovede ho pretiahla bičom a zima sa mu zahryzla do tela. Bolo tu
rovnako ako vo väzení, len vtedy mal aspoň niečo na sebe.
"Zatiaľ nechcem nič moc, len si trochu pohrať. Túži po tebe niekto
ďalší, ale vymohla som si, že chvíľu počkajú, takže máme pár hodín
len pre seba, "zhrnula a zdvihla mu koncom biča bradu.
Bola pekná, to musel uznať. Za iných okolností by si dal povedať, ale
teďka sa necítil na žiadne laškovanie. To bolo jeho únoskyňa ale jedno a
Dušanova telo počúvalo viac ju ako jeho.
Stačilo šikovné blázneniu bičíkom v rozkroku a jeho penis začal
stúpať. Keď sa ho dotkla rukami v rukaviciach, zavzdychal a uvedomil si, ako
dlho sa vo väzení musel spoľahnúť len na onanii. Moc dlho. Za chvíľku jej
vybuchne v rukách. Ona to ale vedela a schválne to oddiaľovala, kedykoľvek
cítila, že sa blíži ku koncu. Sadla si k nemu a len ho olizovala špičkou
jazyka. S utrápeným kňučaním jej chcel priraziť do pusy, ale putá ho
držala na mieste a ona mu zakaždým odbočila.
Mal ho ako skalu, keď ho obišla zozadu a rukoväťou pohladila po zadku.
Zašla mu medzi polky a krútila sa mu na análku. Tohle cítil prvýkrát, a aj
keď sa pôvodne odťahoval, po chvíľke mu to prestalo vadiť. Rovnako nemohol
nikam uhnúť.
Vrátila sa zase pred neho as pohľadom na jeho erekciu si povzdychla. "No
dobre, dnes už ťa nebudem mučiť. Rovnako tu ešte pár hodín zostaneš, tak
si potom dáme druhý bicykel. "Bez ďalšieho otáľania ho vzala do ruky a
pár ťahmi ho donútila vystreknúť jej na ruky i stehná. Zdvihla ruku
k tvári a zabodla do toho jazyk. Potom sa natiahla a cvaknutie pút oznámilo,
že je Dušan voľný. "Urob si pohodlie a trochu sa najedz. Budeme ešte
pokračovať. A nesnaž sa ubziknúť, tyhle dvere sú zo stredoveku a odolajú
aj oddielu pechoty. "
Nechala ho jeho osudu, a keď sa púšťal do jedla, začul len zatrasenia
kľúča v zámke.
Posolstvo:
Nekalé úmysly sa môžu niekedy vypomstiť tým, že skončíte na oveľa horšom mieste, než z ktorého ste sa chceli dostať.