Poviedka: Zuby ostré, tiež pazúr, tvoju vôňu má veľmi rád
Slnko vychádzalo nad horizontom a ona sa s nožom v zuboch predierala krovím a lianami. Na chrbte len ľahký batoh, pretože akonáhle začne slnko páliť, musí sa vrátiť do tábora. Potrebovala len nájsť niekoľko rastlín a zvierat a získať pár vzoriek pre svoju prácu.
Prehupla sa cez úzku riečku, ktorá bola ale príliš široká na brodenie. Kúsok pred ňou začínal zráz, ku ktorému sa vydala. A ako na potvoru sa obyčajné rozhliadnutie na jeho kraji zmenilo vo skĺznutiu a nedobrovoľnej váľanie sudov, pri ktorom prišla o batoh aj vedomia.
Prebrala sa v akejsi hojdacej sieti a všetko ju bolelo. Potom spozornela,
pretože rozhodne nebola pri sebe v chate. V miestnosti plápolal oheň a pri
ňom stála … bytosť.
Mala na sebe šupiny, udržiavala rovnováhu mohutným chvostom podobným
krokodíliemu, ale oveľa tenším. Stála na dvoch nohách a so syčaním
niečo kutila.
Keď sa k nej podivný hostiteľ otočil, pozrela do dvoch jasne modrých
očí, vďaka ktorým úplne prehliadla misku s tekutinou, ktorú držal
v ruke a ktorú jej podával. Keď zachytila aj tento pohyb, vzala misku do
rúk a pomaly ju priblížila k perám. Cítila niečo koreneného, bola v tom
trocha medu a ešte niečo ďalšie. Napila sa. Chutilo to ako silný čaj a
cítila, ako sa jej telom rozlieva príjemné teplo a ochromené končatiny
prichádzajú k sebe.
Kývnutím poďakovala a vyzeralo to, že jej záchranca pochopil. Potom k nej
natiahol ruku sa škáry a než stihla zareagovať, jemne ju pazúrom pohladil
po tvári. Možno to bolo nápojom, ale cítila sa napodiv bezpečne.
Jeho starostlivosť pokračovala v podobnom duchu niekoľko nasledujúcich
hodín, pričom ju občas nechal v chatrči samotnú. Ale okrem neho sa u jej
siete nikto neobjavil.
Aj ich fyzický kontakt bol častejšie a v jednej chvíli sa pristihla, že by
ho rada objala alebo sa ho dotýkala viac a dlhšie. Pri tých občasných
dotykoch totiž cítila jeho pevnosť a pružnosť a ako každá žena
premýšľala, či je taký všade.
Pritom ani necítila, že by takéto myšlienky boli nejako zlé. Ale kúsok po
kúsku začala po tomto podivnom tvorovi prahnúť aj sexuálne. Minimálne ho
chcela ochutnať a zistiť, či je takých vecí schopný a ak áno,
ako dobre.
Príležitosť sa naskytla, keď mu posunkami naznačila, že by sa rada umyla. Pochopil to celkom rýchlo. Zaviedol ju k neveľkému jazierku, do ktorého sa mohla pohodlne ponoriť. Zabrala sa do kúpeľa natoľko, že si až potom s od ľaku všimla, že ju celú dobu pozoruje.
Ale keď už bola tá situácia zahryznutie, kývla mu rukou, aby sa k nej pridal. Uistil sa, že to myslí vážne, a potom ľahko zavrčal a potopil sa za ňou. Jeho zadná chvost ju objal okolo pása a on spočinul rukami na jej prsiach. Bola ľahko zaskočená, že ide priamo tam, ale treba to u nich bolo normálne. Jeho pazúriky boli neobyčajne presné a obratné a vedeli, kam siahnúť. Akoby na jej koži kreslil nejaké rituálne obrazce.
Prechádzal jej prstami po ramenách, po prsiach, chrbte aj medzi stehnami a
všade objavoval slastné zóny, o ktorých nemala sama doteraz potuchy.
Neodolala a pritisla sa k nemu celým telom. Nemala odvahu bozkávať ho na
pery, ale vybozkával jeho šupinky na hlave aj na krku.
Potom ho zacítila v lone. Niečo pevného a podivne prehnutého sa dostávalo
do jej lasturky.
Postupoval svižne, ale stále natoľko obratne, že zavýjali blahom, bez toho aby sa ktokoľvek z nich výraznejšie pohyboval. Ale z jeho tela stále vychádzali tie jemné vibrácie, o ktorej sa veľa ľudí stále tak neobratne snaží. Bolo to ako veľmi silné vrnenie a jeho „penis“, či to naozaj bol on, bol tak vlastne akýmsi prirodzeným vibrátorom.
Chcela s ním skúsiť ešte niečo, ale jej telo vypovedalo službu a ona opäť na chvíľu stratila vedomie. Tentoraz nie úderom o kmeň alebo iným zranením, ale čistú rozkošou, ktoré bolo nejako moc naraz.
Vzal ju do náručia, odniesol späť na lôžko tak, ako bola a budúci deň ju odviedol na rázcestí, kde jej ukázal cestu späť domov. Keď sa snažila neskôr osadu jašterov nájsť, nenašla ani ohníček ani jazierko, hoci by prisahala, že postupovala úplne presne podľa toho, ako sa vracala.
Ale tam, kde bolo predtým rázcestí, bol len chumáč bodlinatých krovín a niekoľko kameňov, cez ktoré by sa nedostala ani s bagrom.
Posolstvo:
Nové, nezvyklé či neznáme nutne neznamená zlé a nekvalitné.
