Sexuológ Zverina: Ako zladiť rozdielne sexuálne potreby aneb Ten chce to a ten zas tohle
Súčasťou vytvárania sexuálneho páru je viac či menej úspešné zladenie zvykov, záujmov a predstáv oboch partnerov. Základnou otázkou, v ktorej je potrebné nájsť zhodu, je frekvencia sexuálnych stykov. V tomto smere sa zvyky a predstavy mužov a žien môžu významne líšiť.
Väčšinou sa nejaký ten fungujúci kompromis nakoniec nájde. Výnimky sa tiež nájdu, a nie sú nijako vzácne. Nesúlad v predstavách o ideálny častosti sexe dovedie ľuďom ich spolužitia výrazne skomplikovať. Tým najčastejším prípadom je dvojica, v ktorej muž nalieha na častejšie pohlavný styk a žena má predstavu práve opačnú.
Trochu menej častým je prípad dvojice, kde sa naopak žena trápi nápadným nezáujmom partnera. Ako mne nedávno povedala jedna klientka poradne:
Keby som to nechala na ňom, tak by sme styk nemali ani raz za mesiac.
Už to nie je ako predtým …
Pasívnejšie z dvojice väčšinou vysvetľuje svoju nižšiu sexuálnu aktivitu „prepracovaním“. Prichádza zo zamestnania „vystresovanej“, „strženej“ alebo „uštvanej“ a na sex „nemá ani pomyslenie“. Podobné situácie sa prakticky nevyskytujú u dvojíc aktívne romanticky zamilovaných. Zamilovaní majú na sex náladu za všetkých okolností, pretože láska je mocné afrodiziakum pre obe pohlavia. Partnerský sexuálnej nesúlad je záležitosť, ktorá sa vyskytuje najmä u dlhších vzťahov, kde erotická fascinácia oslabla a partnerský sex udržuje intimitu vzťahu a uspokojuje základné sexuálne potreby. Takéto „zovšedneniu sexu“ niektoré romantickejšie povahy považujú za neprijateľné. Najmä u žien sa v tejto súvislosti stretávame s negatívnymi postojmi.
Pokles sexuálneho záujmu partnera interpretujú niekedy ženy ako jednoznačný signál toho, že „on ma už nemá rád“. Inokedy naopak žena odmieta častejšie sexuálne styky, pretože jej zamilovanosť vo vzťahu k partnerovi je oslabená. Nebýva niekedy ľahké prinútiť vyznávačov „Láskova“ teórie sexu na nájdenie motivácie k intímnemu spolužitia z motívov iných ako z romantickej zamilovanosti. Takáto filozofia sa v partnerskom vzťahu prejavuje spravidla deštruktívne.
Aká je normálne častosť pohlavných stykov?
Na to sa odborníkov často pýtajú obe strany konfliktné dvojice. Jednoduchá odpoveď tu nie je. Môžeme uviesť, že obvyklú frekvenciou pohlavných stykov je frekvencia dvakrát až trikrát týždenne. Obvyklé však nie je to isté čo normálne. Pokiaľ ide o definíciu takejto častosti intímnych pohlavných stykov, ktorá sama o sebe neškodí vzájomnému spolunažívaniu a dokáže ešte udržiavať pri živote fungujúcej telesnú komunikáciu paru, potom pre ľudí do stredného veku platí zrejme minimum častosti pohlavného styku raz za týždeň až desať dní. V analýze vývoja partnerského nesúladu väčšinou pátrame po dobe, keď frekvencia pohlavných stykov dvojica klesla pod uvedené minimum.
Ten chce to a ten zas tohle
Ďalšou významnou zložkou párového sexuálneho nesúladu sú rozdielne preferencie rôznych spôsobov pohlavných stykov. Tu je ťažké hľadať súlad najmä tam, kde jeden z dvojice vynucuje na tom druhom spôsoby správania a sexuálne praktiky, ktoré ten či tá práve „nemusia“. Takých nezhôd je pestrá paleta. Asi najčastejšími sú dohady okolo análne súlože a okolo sadomasochistických praktík.
Análny sex
Análny koitus (súlož) sám o sebe je v heterosexuálnom styku nepríliš racionálnym správaním. Táto praktika sa napriek tomu teší trvalé obľube. A to napriek lekárskym varovaním pred zdravotnými rizikami, ktoré predstavuje. Je známe, že análnym stykom medzi mužmi, ktorí majú sex s mužmi, vďačíme za rýchle šírenie vírusu HIV v gay komunitách. Análny súlož totiž nie je možné z dôvodov rýdzo anatomických uskutočniť bez drobných poranení sliznice konečníka, ktorá jednoducho nebola prírodou konštruovaná na tento spôsob použitia. Žena má teda všetky rozumné argumenty na to, aby pravidelný análny koitus partnerovi odmietala.
SM praktiky
Sadomasochistické praktiky sa v posledných rokoch teší väčšej pozornosti sociológov a psychológov. Ide najmä o také „SM“ praktiky a rekvizity, ktoré nepredstavujú zásah do telesnej a psychickej integrity partnerov. Ide o prejavy špecifické erotické príťažlivosti rôznych hier s dominanciou a submisivita, niekedy za použitia pestrej palety rekvizít, ktoré spomínané vlastnosti zdôrazňujú. Opakovane sa stretávame s dvojicami, ktoré si v intímnom živote hrajú so vzájomnými výprask „drezúrou“, obliekaním sa do rôznych postrojov a podobne. Tieto „SM“ praktiky môžu byť oboma členmi páru dlho akceptované. Ide zo sexuologického hľadiska o prejav fetišistickej erotické fixácia na nejaký menej obvyklý predmet alebo na zvláštny spôsob správania.
V rámci moderného boja za odmedicinalizování a legalizáciu niektorých sexuálnych menšín usilujú niektorí o prijatí tejto fetišistickej varianty sadomasochizmu ako svojbytnej sexuálne menšiny. Pokiaľ pri spomínaných praktikách nie je ohrozené zdravie účastníkov, ani nie je obmedzená ich slobodná vôľa, možno to do istej miery akceptovať. Problémy vznikajú, keď sa napríklad po desiatich rokoch vzájomných sadomasochistických erotických „hier“ taká dvojica rozchádza. Pozorovali sme aj prípady, keď podobné praktiky boli predmetom záujmu orgánov činných v trestnom konaní. Manželia potom museli polícii vysvetľovať, prečo si navzájom dávali darčeky typu obojkov, pút alebo rôznych rákosek. Najmä keď jeden z dvojice vyhlásil, že bol tým druhým k neobvyklým sexuálnym praktikám nútený násilím alebo vydieraním. Opatrnosti v tejto súvislosti preto nikdy nie je dosť.
psychiater a sexuológ
Prednášal na konferenciách a kongresoch doma aj v zahraničí. Publikoval viac ako 120 odborných a vedeckých oznámení doma i za hranicami. Spoluautor niekoľkých odborných monografií. Vydal učebné texty Sexuológia (1991 a 1994), knižku „100 otázok o sexualite“ (1990), Lekárska sexuológie (1992), 200 rád o sexualite (1992), O politike a sexualite (1996) a Sexuológia (nielen) pre lekárov ( 2003).
