Poviedka: Sneh a mráz – neodradí nás
Cez všetky profesionálne oblečenie a rukavice sa im zima dostala pod kožu. Každý krok bol namáhavejšie než ten predchádzajúci a že idú správnym smerom spoznávali obaja len podľa toho, že to bolo do kopca. Ak máte chatu na vrchole hory, nestratíte sa ani počas fujavice. V tejto chvíli to bola ale len slabá útecha.
Poryv vetra spôsobil, že v predklone chvíľočku takmer levitovali nad svahom. Dotýkali sa síce nohami zeme, ale neklesali vlastnou váhou. Vietor sa do nich opieral takou silou, že je nadnášal. Dúfam, že tam tá chata ešte je, blyslo mu hlavou.
Ale keď sa pozorne pozrel hore, videl medzi prúdmi vločiek a kúskov ľadu prebleskovať čiernu farbu. Že by sme boli už tak vysoko? No, nakoniec to vylúčené nebolo, pretože skutočne stratil pojem o čase i priestore. Zostala len jediná myšlienka – musí pokračovať.
Po nepočítateľné množstva krokov sa obaja pritisli ku zrubu.
Bolo to ako naraziť na skalu uprostred rozbúreného oceánu. Posúvali sa
pomaly po stene, krok po kroku a riadili sa skôr tým, čo videli, pretože
necítili ani nohy, ani ruky. A prsty v rukaviciach už vôbec nie.
Len pár krokov je delilo od vstupu. Prišla chvíľka zápasu s kľúčmi, ale
nakoniec sa dostali dovnútra. Ešte šťastie, že v krbe bolo všetko
pripravené, len podpáliť. Prokřehlými prsty škrtol zápalkou, ktorá sa
v studenej miestnosti stala zábleskom nádeje.
Oheň sa začal zaplneným krbom spoľahlivo šíriť. Nie extra rýchlo, ale
zato isto.
Netrvalo dlho a od krbu začalo sálalo príjemné teplo. Okamžite zo seba
zhodili mokré oblečenie a nechali ich len tak ležať. Zavesí ho potom nad
krb, teraz bolo potrebné zahriať si tela.
Len v spodnej bielizni sa uvelebil pred krbom a nechali oheň robiť jeho
prácu – hriať.
Do končatín sa im vracal cit a ich kože získavala zdravú farbu.
Ona potom rozrobila oheň ešte v kachliach a dala do hrnca ingrediencie na
varené víno. On medzitým tiež nelenil. Docupital ku Krosne na lavici v rohu
a vybral z vnútra z ručníkového objatia sklenené dildo. Konieckoncov, aj
to môže byť zdrojom tepla.
Postavil ku krbu ďalšie misku a nalial do nej vodu. Nebude trvať dlho a
tiež sa zahreje.
Naozaj to bolo onedlho … Keď si sadli sa vareným vínom ku krbu, ktorý už
krásne horel, vyňal dildo z vody a otestoval jeho teplotu na svojej
tvári.
Stačil jej pohľad na tú priehľadnú nádheru, aby sa zbavila nohavičiek a
dala nohy od seba.
„Jo, vnútro som si ešte príliš nezahral.“ Vyhlásila a prijala jeho
ruku aj s predĺžením.
Keď do nej sklenená palička prenikla, nevedela, či viac vzdychá teplom
alebo rozkošou. Keď zavrela oči, ucítila, že jej niečo rozotiera po tele.
Ihneď ich otvorila, ale boli to len Hrejivé lubrikačné gély a oleje ,
Ktorými jej hladil prsia aj brucho.
Keď sa v nej takhle nejakú chvíľu vŕtal, povedal: „Tiež by som sa
mohol zahriať trochu pohybom.“ A nahradil dildo svojím vlastným
mäsom.
Len si trochu zrovnali polohy, aby sa neudrel o kamene na krbu a začali sa
prelievať, vlniť a zahrievať tak, ako to dokážu len dva živé
organizmy.
Keď si prehodili pozície a on sa ocitol dole, zosadla z neho. Bol zvedavý,
čo príde, ale opäť na neho klesla, len tam, čo mala klin, bola teraz jej
pusinka. Moc šikovná pusinka …
A kde sa vzali, tu sa vzali nejaké ďalšie
Masážne oleje a sviečky , O ktorých nemal tušenie, že je so sebou
majú. Zacítil závan škorice a jeho penis sa ocitol v raji. Striedala jazyk,
pery, ruky a stále trochu oleja. Ako keby s jeho penisom varila.
Jej vyvádzanie bolo síce hrozne príjemné, ale on neodolal a opäť sa jej
musel zmocniť. Tak ho to nabudilo.
Krb už nebol najhorúcejším bodom v miestnosti. Urobil si na minútku pauzu
a priložil. Potom sa opäť vrhol na nažhavené telo svojej priateľky.
Očakávala ho. Lákala ho. A privítala ho.
Ležali vedľa seba, zavinutý ako dve oddychujúci sochy a oheň v krbe bol ich tichým svedkom. Vzal ešte to sklenené dildo a opäť ho ponoril do teplej vody. Treba si dajú neskôr ďalšie kolo. Vôbec by sa tomu nečudoval.
