Poviedka: To pokojné sobotné popoludnie
Marie zapla umývačku riadu, zaliala kvety a ešte raz sa rozhliadla po byte. Potom sa spokojne usmiala, pretože všetko bolo na mieste a niekoľko hodín tu nebude nič potrebovať jej asistenciu. Milan, jej muž, bol s kamarátmi na rybách a pretože večer asi padne pár fľašiek, vráti sa až zajtra. Deti boli u tety na Morave, takže o tie bolo tiež vzorne postarané.
Máriu nič nechýbalo a tak sa príjemne rozvalil na posteli a zavrela
oči.
Pretože ale nedokázala stáť (teda teraz skôr ležať) dlho na jednom
mieste, obzerala sa po niečom, čo by mohla využiť a čím by sa zabavila.
Vzala z nočného stolíka knihu, ale po niekoľkých stránkach ju odložila.
Bola v tento moment príliš unavená na nejakú intelektuálnu činnosť.
Skúsila si na chvíľu zdriemnuť, ale rovnako tomu niečo chýbalo. Od rána si síce pochvaľovala v tom, že má doma pokoj, ale na druhú stranu jej to hlasné štebot doma už trochu chýbalo. Ako keď vás celý čas otravuje tikot hodín a potom im dôjdu baterky. Áno, je to úľava, ale rovnako vám to trochu chýba.
Siahla do zásuvky nočného stolíka, a hoci pôvodne hľadala niečo úplne iné, jej prsty spočinuli na klepetách. https://www.ruzovyslon.sk/we-vibe/ jej dovedie k neodolateľné rozkoši .. Občas ho používali s Milanom pri svojich hrátkach a zatiaľ sa im veľmi osvedčil po všetkých stránkach.
Pohladila jeho ružový povrch a po chvíľke váhania si v duchu povedala.
Vlastne prečo nie, rovnako tu nikto nie je.
A tak si Marie pritiahla deku cez celé telo a we-WIBE sa za chvíľu ocitol
v intímnom zovretí jej kože.
Bolo to nadmieru príjemné, nechať sa takto láskať a nemusieť pre to skoro nič robiť. Len občas sa Mária prevalila, keď chcela trochu zmeniť polohu, ale ružový zázrak zostával stále pevne pritlačený k jej telu tam, kde to pre ňu bolo najpríjemnejšie.
Kým ju we-WIBE láskal, spomínala na všetko krásne, čo sama aj s Milanom zažila práve v tejto spálni. Bolo to ako zažívať tie krásne chvíle intímneho zblíženia s partnerom druhýkrát.
Zakliesnili do seba obe nohy a jej ústami sa predralo niekoľko zavzdychání. Pomaly, ale o to intenzívnejšie sebou krútila na lôžku a jej drobnému silikónovému spoločníkovi stále nedochádzalo sily ani nápady. Respektíve nápady na nové pozície nedochádzalo Márii, ale we-WIBE z nich vždy vytvoril niečo ešte trochu nové.
Cítila, že už to nebude dlho trvať a jej telo sa priblíži každým svojím atómom k vyvrcholeniu. Chcela ho a potrebovala ho, pretože inak by akékoľvek jej snaženia predtým nedávalo zmysel.
We-WIBE stále držal svoju frekvenciu a Marie zatínala prsty do obliečky
stále viac.
Potom to prišlo a stálo to za to.
Každým pórom jej tela a každým záhybom jej vedomia presvišťal vlna
obrazov, spomienok a čerstvých dojmov.
Marie samozrejme orgazmov zažila už veľa, avšak každý je v niečom trochu
iný a každý je tým pádom trochu unikát.
Ako jej začala práve poznaná aj opäť privodený rozkoš pozvoľna opúšťať, stačila ešte vyslobodiť svojho kamaráta z objatia vlastného tela a vrátiť ho tam, kde pôvodne vyčkával. Už ale nemala silu absolútne na nič a preto Morfeovu náruč snov viac ako privítala.
Keď Mária opäť otvorila oči, už sa pozvolána zmrákalo. Pozrela sa na mobile na hodinky a stále ešte trochu Malátným krokom sa opäť vydala po svojom obľúbenom kontrolnom okruhu po byte.
Vyšla na balkón a cez nohavičky a tričko ju objal vlahý vzduch neskorého popoludnia. Nebolo už horúco, ale ešte nie zima. Slnko sa prikláňali k horizontu. Išla si dať vlažnú sprchu s úmyslom venovať sa ešte niečomu produktívnemu, keď má na všetko ešte pokoj.
Ružové klepeto si ešte stále HÖVEL v zásuvke nočného stolíka a ktovie, či na neho ešte večer nedôjde. Keď Mária otočila sprchou a na jej koži dopadli prvé kvapky vody, treba jej zas chytili zvodné myšlienky. Ale čo sa deje v kúpeľni, nech v kúpeľni zostane.
