Poviedka: Nehovorte za jazdy sa rušňovodičom
Zvyčajná jazda z Kolína. Nevyzeralo to, že by sa malo čokoľvek zaujímavého stáť. Klára si nasadila slúchadlá, otvorila knihu a občas len mrkla oknom von, aby sa uistila, kde sa vlak práve nachádza. O svoj dojazd sa nebála, išla až na konečnú, takže aj keby sa zabudla, personál ju spoľahlivo vyženie.
Začítala sa, započúvala a jediným vnemom, ktorý jej pripomínal stálu
jazdu, bolo ľahké drncání vlaku na koľajniciach.
Zacítila závan vzduchu. Otočila sa po jeho zdrojmi a zľakla sa. Ako duch sa
u nej zjavil pohľadný mladík s krátkymi čiernymi vlasmi as úsmevom na
tvári niečo hovoril. Evidentne chcel cestovný lístok. Tasil opencard a
nechala sa sňať. Keď už sa otáčal na odchod, niečo si uvedomila.
„Prepáčte, nepoznáte náhodou Tomáša Skalu?“
Zarazil sa v polovici kroku: „Áno, to je dnešný rušňovodič.“
Odvetil.
Klára stuhla na niekoľko sekúnd s otvorenou pusou. „Fakt? My sme spolu totiž chodili na základku. Ja sa pred časom dopočula, že robil dopravku, ale potom som o ňom dlho nepočula, tak ma len trklo, či tú niekde náhodou nie je. “
"Chcete sa za ním pozrieť? Síce je to trochu proti predpisom, ale ešte
budeme niekoľkokrát stavať, tak v zastávkach sa snáď nič nestane. "
Cukavý prikývla, zobrala svojich pár vecí a nasledovala kroky
sprievodcu.
Procupitala za ním polovicou vlaku, zatiaľ čo on kontroloval lístky, a postupne sa blížili až k predku súpravy. Sprievodcovia ešte cestou oznámil niekoľko zmien ohľadom jazdy, potom vytiahol zvláštne kľúč a odomkol dvere.
A tam ho uvidela. Vyzeral ako na kapitánskom mostíku, ako sa tak pevne pozeral pred seba a hral si s ovládacím panelom pred sebou. No, Tomáš vždy vyzeral dobre a podľa toho, čo občas začula od dievčat, Skála bolo priezvisko celkom trefné …
„Tomášovi?“ Ozvala sa v momente, keď vlak zastavil.
Cukla sebou a obzrel sa. Chvíľu sa na ňu pozeral ako na cudzinca. Potom sa mu
tvár rozjasnila prekvapením a možným potešením. „Klárka?“
Usmial sa, prikývla a priskočila k nemu. Rýchlo ho objala a dala mu
pusu.
Keď sa vlak zase pomaly rozbehol, usídlila sa v rohu, aby mu
neprekážala.
Pár minút sa rozprávali a Klára okrem iného zistila, že po nej Tomáš niekoľkokrát celkom slušne pásol. Či to bolo tým drncáním, vlakom alebo pohľadom na jeho urastenú postavu, nevedela. Faktom zostáva, že ju asi vzrušila všetky tie veci nejako dohromady.
Došla k nemu a položila mu ruku na zadok. Ľahko sa strhol.
„Holka, nechaj toho, musím sa sústrediť.“
„To zvládneš.“ Zašvitořila a kľakla si. Dostala sa až k jeho
rázporku a jediné, čo musel Tomáš urobiť, bolo odsunúť sa niekoľko
centimetrov od panelu.
Výhľad mal stále dobrý, na gombíky dosiahol, takže sa vlastne nič
nedialo. On si hore klikal tlačidlami, dole sa Klára venovala jeho
prirodzenie.
Musel uznať, že je to príjemné. Viac než to, je to uvoľňujúce. Pretože
bol profesionálny vodič, nenechal sa tým rozhodiť a dokázal sa ako
sústrediť na jazdu, tak si užívať skutočnosť, že ho niekto dole
dráždi.
Klára to vedela. Navyše jeho dlhšej sexuálnej pôst kvôli pracovnému
vyťaženiu spôsobil, že celá operácia netrvala veľmi dlho.
Keď dosiahol vrchol a Klárka ho spracovala, bez slova sa zdvihla, dala mu pusu
na tvár a mala sa k odchodu.
"Za chvíľku sme na mieste, potom sa u mňa stav a ešte niečo vymyslíme. Môžeme aspon zájsť na kávu alebo niečo. "Povedal jej, bez sa na ňu pozrel, pretože sa stále venoval konania.
Svižne sa vrátila na svoje miesto. Síce na ňom strávi necelú minútu,
ale nikto nemusí vidieť, že vychádza od vodiča súpravy.
Niečo bolo zle. Hoci sa už blížili k stanici, vlak nespomaľoval. Išla
tadiaľ už niekoľkokrát a tu už išli skoro krokom. Teďka to bol minimálne
poklus.
Stanica bolo uzavreté. Vlak skončil na nástupišti. Pár ľudí bolo ľahko zranených, ale nikto vážne. Klára stála pred budovou a hlavou jej prebiehali všetky tie myšlienky, ktoré máte, keď ste v blízkosti nejakej kritickej situácie. Nevykonala som niečo? Nie je to čiastočne moja vina?
Keď jej Tomáš položil ruku na rameno, zapišťala od ľaku, až sa
okoloidúci otočili.
„Prepáč, nechcel som ťa vyľakať. Len som ti chcel povedať, že som
v poriadku a že to síce vyzerá desivo, ale nemali sme na tom podiel. Ja si
som svojou prácou istý, toto muselo byť niečo v technike. Brzdil som už od
toho hosteli, ktorý je pri ceste, pretože tam brzdím vždycky. Ale nechytalo
sa to, ako by to išlo naprázdno. “
Odovzdali si čísla, ešte si dali posledný pusu a každý sa vydal svojou cestou s trochu pokojnejším svedomím, ale stále zovretým žalúdkom. Keď si Klára spomenula na to, aké sa jej zmocnilo vo vlaku vzrušenie, povedala, si, že nabudúce musí do batohu pribaliť aspoň vibrátor alebo niečo. Na Tomáša asi nenarazí každý deň.
