Poviedka: Kúzlo tlaku
Južné Čechy sú úžasný región. Hlavne Šumava, keď viete, kam sa pozrieť, kadiaľ prejsť a na čo sa nezabudnúť pozrieť. A Šárka s Honzom tohle vedeli. Ostatne sa niet čo diviť, jazdili sem aj niekoľkokrát do roka a stále nachádzali nové kúsky, ktoré stáli za návštevu.
Práve keď sa vracali z radnice v Kašperských horách, začalo sa Šárke chcieť na záchod. Síce len trochu, ale cítila to. V tom by ani tak problém nebol. Ale od školských rokov v sebe mala jedno ľahké trauma a veľmi nerada konala prirodzenú potrebu v prírode. Ak to len trochu šlo, skúšala to vydržať až niekam do „civilizácie“.
Honzovi zatiaľ nič nehovorila a pokračovala ďalej v ceste. Našťastie
išli po rovinke a tlak tak nebol nijako výrazný.
Ale bol tam a silnel. Takmer nebadateľne, ale silnel.
Potom prišlo to, čo prísť muselo a čoho sa bála. Klesanie. Drobné
poskakovanie po kameňoch zo svahu a po cestičkách medzi koreňmi stromov.
Terén sa začínal priebežne zvažovať a drobné poskakovanie bolo čím
ďalej častejšie než chôdze.
A Šárka cítila svoj mechúr stále viac.
Upokojovala sa vedomím, že sa blíži k penziónu a že už to nie je ďaleko. Na sekundu si predstavila, ako by mohla na Honzu hneď vlietnuť, až dorazí, a prekvapiť ho. V kombinácii s tlakom v útrobách, ktorý bol ako nejaké osudové hodiny, pociťovala zvláštnu zmes obáv, bolesti a vzrušenie. Ako keď bežíte za úsvitu dažďom – je vám nepríjemne kvôli vode, ale zároveň cítite neopísateľnú eufóriu, pretože prežívate niečo hrozne oslobodzujúceho.
Toto všetko sa v Sarcina vedomia a tele kombinovalo a vzrušenie začalo prevládať. Rovnako tak sa do jej predstáv vkrádalo čoraz viac obrazov Honzova nahého tela, ako sa jej zmocňuje a spomienky na ich minulé vzplanutia.
„Si v poriadku, sárí?“ Spýtal sa zrazu Honza.
Trhla sebou a pozrela sa na neho. „Jo, jo … som v pohode, len sa teším do
hotela.“ Vypravila zo seba automaticky.
Medzi stromami sa ako zmilovanie božie objavili múry a strecha penziónu
Kašperk.
Keď stúpala na poschodie, pripadala si ako ľahko pripita. Kúpeľňa ju
privítala a za niekoľko sekúnd jej prichystala úľavný pohľad na toaletu.
„Kam mi to utekáš tak rýchlo, tie potvorky.“ Prepadol ju Honza koketne a
ovinul jej nenechavé ruky okolo pása. Ľahko sa mu vyšmykla, ale neodolala
pokušeniu sa na neho tiež trochu prilepiť.
Potrebovala si uľaviť, ale ten pocit tlaku, ktorý bol ešte intenzívnejší, keď sa pritisla na Honzovo svalnaté telo, ten pre ňu bol nový a zvláštny. Ale ako zdravotníčky dobre vedela, čo môže spôsobiť plný mechúr, takže sa k svojmu milému naklonila a sladko mu zašepkala do ucha. „Musím cikať.“
Usmial sa a opustil miestnosť. Ale spoznal, že je vzrušená a že ho bude chcieť, takže si rovno čiastočne odložil a natiahol sa na posteľ. Šárku opustil pocit tlaku, ale vzrušenie nie. Za moment prepadla svojho miláčika v posteli a dopriala mu všetko to, čo sa jej (a možno aj jemu) preháňalo hlavou asi už cestou od radnice.
