Poviedka: Dokázal si ma dohnať k plaču, ty jeden arogantný sráč
Petra sa na akciu moc nebavila. Nie, že by nebolo s kým, hoci to bol triedny zraz jej partnera, veľa ľudí poznala a mala celkom v obľube. Ale celé to nejako začalo viaznuť už po dvoch hodinách.
Problémom bolo, že sa dosť ľudí vidí; i mimo tyhle akcie, takže bola celkom rýchlo vyčerpaná konverzačné témy a ľudí potom len odpíjal pomaly svoje drinky, pozerali do steny a maximálne prikývli alebo zatriasli hlavami pre potvrdenie stanoviska niekoho iného. Alebo sa nútene smiali, keď niekto povedal fór alebo sa oň aspoň pokúsil.
Petre to začínalo ísť na nervy. Mala dilemu, či vypadnúť sama alebo překecat Milana, aby oba vypadli skôr. On sa k odchodu zrovna nemal, pretože si už predtým dal zopár panákov a zvoľna strácal zábrany. Celkom jej to nevadilo, ak nerobil hovadiny. Lenže aj tie za chvíľku prišli, keď začal koketovať s Luckou, s ktorou kedysi sedel v lavici. Už vtedy na ňu mal zálusk, a ak Petra vedela, párkrát spolu nejaké pletky mali, ale nikdy to nebolo nič hrozné ani veľmi dlho. Skôr si občas vyhoveli, keď nebol nablízku nikto iný. A z nejakého dôvodu si Milan asi myslel, že to teďka bude pokračovať.
Bez toho komukoľvek čokoľvek povedala, dospela k baru, zaplatila a jednoducho vypadla do noci s vôňou prichádzajúceho jesene. Chvíľku sa hádala sama so sebou, či urobila dobre, ale Milan toto robil pravidelne, tak nech si zvykne, že ona na to nejako reaguje a prispôsobí sa tomu. Nie, že by bola proti tomu, aby sa bavil sám, ale nech sa vopred dohodnú na tom, ako bude večer prebiehať. Na tom predsa nebolo nič divného, lenže Milan to furt nejako odmietal pochopiť. V týchto myšlienkach skoro nevnímala, že jej zvoní telefón.
Aktivovala displej a zamžoural na správu od Richarda. Zrovna on sa jej teraz pýta, čo nové a ako sa má. Akoby vedel alebo snáď aj videl, že dnešok zrovna za veľa nestál. Nakoniec si povedala, ale čo, a odpísala, v akom presne myšlienkovom stave je. Za chvíľku prišla odpoveď lákajúce ju k Richardovi, ktorý sa presťahoval a zhodou okolností býval desať minút chôdze od miesta, kde sa teraz Petra nachádzala. Že má postranné úmysly, bolo celkom zreteľné, ale aj keby k niečomu došlo, Petru rozhodne svedomie trápiť nebude. Nakoniec Milan si za ten dnešok trochu trucovanie zaslúži. Takže sa otočila na mieste a vybrala jednu z bočných uličiek.
Richard ju uvítal v treťom poschodí novostavby.
„To je tvoje?“ Spýtala sa napoly neveriacky. Vedela síce, že Richard sa
o seba vie postarať vo všetkých smeroch, ale tieto nové byty stáli rovnako
ranec.
„Jo. Možno to vyzerá, ako že som vykradol banku, ale tých niekoľko
dizajnových projektov, ktorý som roztvoril na strednej doma v pivnici sa
chytilo a teraz po ma niekoľko firiem chce veľa vecí, takže si na absenciu
kreatívne práce rozhodne nemôžem sťažovať. “
Pre Petru to bola rajská hudba. Nielen ten fakt o osobné perspektíve, ale
Richard vždy hovoril takmer básnicky, ale pritom prirodzene. Vo voľnom čase
písal občas básne alebo články a rozhodne mu to išlo. Pol hodiny na to
sedeli na pohovke, pozerali sa do noci a odpíjal červenej. Reč sa stočila
samozrejme po chvíli na ľudí a došla reč aj na Milana. Ako sa Petra
zaplietala do líčenia toho, čo jej vadí na jej momentálnom partnerovi,
nezvládla to a začala trochu vzlykať.
„Ale no tak, fajn dievča ako ty predsa nebude Bulet kvôli Lahodný
idiotovi.“
„Asi som fakt natvrdlý. Furt som čakala, že sa to zmení pri nejaký
príležitosti, lenže už sa to takto tiahne nejakú dobu a ja furt nevidím
svetlo na konci tunela. “
Richard zamľaskal. „Na to nečakaj, občas je to protiidúce lokomotíva.“ Hoci nešlo o nijako originálny vtip, do situácie dokonale sadol a Petra so smiechom skoro zabehlo a skoro sa začala dusiť. "Buchol jej do chrbta. ,, blbé! "Vynadala mu, ale obaja vedeli, že to myslí v žartu. Potom jej spočinul zrak na poličke na druhom konci izby.
„Čo to preboha je?“
„Čo?“ Spýtal sa Richard a otočil zrakmi po jej pohľadu.
„Tá slučka, čo tam visí.“ Spresnila Petra.
"Jo toto. To sú prosím ťa Dôtky, bičíky a plácačky . "Bez ďalšieho
vysvetľovania vstal a sňal nástroj z poličky. Niekoľkokrát sa švihol
jednou rukou cez dlaň druhej. Petru to plieskanie zaujalo. Chcela tú vec
cítiť vo svojej ruke a na svojich rukách.
„Ako si k tomu prišiel?“
„Kedysi mi to vo firme dali k narodeninám ako fór, pretože som furt
plačali ženský z kanclu po zadku novinama, tak vraj nech mám na to niečo
poriadneho.“ Zasmial sa a žartom tresol Petru po zadku.
Tá sa lišiacky usmiala, odložila víno a v ľahkom opojení si bez hanby rozopla džínsy a trochu ich stiahla, takže bola vidieť polovica jej prdelky a čierne tangá. Richard pochvalne pokýval hlavou a zľahka jej švihol cez polovičky. Prudko sa nadýchla a rozkošnícky sa usmiala. Bolo to príjemné a vzrušujúce. Richard pokračoval a Petra sa dostávala do ráže.
On zostal oblečený ona tam stála len v bielizni, otáčala sa okolo vlastnej osi a dostávala ľahké švihance na všetky časti tela, ktorými sa natáčala k majiteľovi bičíka. Potom sa k nemu privinula a bez varovania ho pobozkala. No, bez varovania, počítal s tým, že k tomu dôjde a rozhodne sa nebránil. Stočil si bičík v ruke a ovinul Petru rukou okolo pása. Bozkávali sa pomaly a dôkladne, vychutnávali si každý záhyb úst toho druhého a za chvíľu im začal obom drevenieť jazyk.
Bez slova vzal Petru do náručia a aj s bičíkom ju odniesol k sebe do spálne. Vedela, že zahýba, ale mala čisté svedomie. Ani jeden z nich nevedel, či to bude vec na jednu noc, alebo či sa uvidí aj potom. A či sa uvidí, ako sa k sebe budú správať. Ale to bolo pre tento moment absolútne nepodstatné, pretože keď si odložil aj Richard, čas sa natiahol do toho momentu, kedy prežívate len čaro okamihu.
Ležali vedľa seba nahí ako telesne, tak duševne. Mazlili sa v totálnom súlade svojich tiel, pozerali sa do očí, nič tam neočakávali a všetko tam nachádzali. Milovali sa bez výčitiek, pretože poznali príčiny toho, prečo sa dnes stretli. Milovali sa bez náhlenia, pretože rýchle ukojenie bolo obom cudzie. Milovali sa bez zábran, pretože jeden k druhému mali plnú dôveru. Milovali sa otvorene, pretože je netrápilo, či sa niečo z dnešného večera dostane von. A milovali sa bez hanby, pretože vedeli o všetkých týchto stránkach spoločných chvíľ.
Ráno prebudilo Richarda chichotanie a švihanie vzduchom. Otvoril oči a
rozhliadol sa po spálni. Petra sa prechádzala nahá po izbe, ktorý začalo
zalievať ranné slnko a len tak pre vlastné potešenie okolo seba švihal
bičíkom.
„Asi ti ho zabavím.“ Vyhlásila rezolútne.
Richard pokrčil ramenami. „Ak si ho chceš požičať, tak pokojne, rovnako
sa na neho v obývačke akurát práši.“
„Predpokladám, že nikoho nemáš.“ Bolo to konštatovanie, nie
otázka.
Pokýval hlavou „Aktuálne, ale neznamená to, že by som držal
celibát.“
„S tým ani nepočítam.“ Vyhlásila, ľahla si k nemu a pobozkala ho na
ústa.
„Čo v týždni niekam zájsť a trochu viac sa porozprávať?“ Navrhla po
chvíľke mlčanlivého pozorovaní stropu.
„Pokojne, keď sa dohodneme vopred, čas si urobím. Rovnako teraz robím
väčšinou z domu. "
"Tak platí.“ Uzavrela diskusiu a opäť sa k nemu privinula.
{flv}225{/flv}
