Poviedka: Návšteva u očného lekára
Išla som k očaři so zápalom spojiviek. Toho doktora mi odporučila má najlepšia kamarátka. Vraj sa spolu poznajú už od školy. Nenápadne pritom zmienila, že je nezadaný. Zrejme má starosť len o to, a aby som nezostala príliš dlho bez chlapa.
Hoci sa zápal zlepšil, zobrala som sa a išla som spoznať svoju potencionálny obeť do jeho ordinácie. V čakárni nikto nebol. Posadila som sa a čakala. Po chvíľke sa otvorili dvere, vyšiel pacient a z ordinácie sa ozvalo zamatovej „Ďalšie, prosím“. Vstala som, zastrčila som si neposlušný prameň vlasov za ucho a vošla som dnu.
Sedel za veľkým stolom, pohodlne sa opieral o koženú opierku kancelárskeho kresla a pozoroval ma. Prekvapilo ma, že má na sebe svetlú košeľu, kravatu a šedej sako – nemal by mať biely plášť?
„Dobrý deň, ja som …“ Nestačila som ani vysloviť svoje meno.
„Viem, slečna Anna. Zápal spojiviek, že áno? "Spýtal sa a zároveň ukázal prstom na vyšetrovacie kreslo. "Posaďte sa.“ Dala dole som si bundu a aj s kabelkou jej zavesila na vešiak. Potom som zamierila ku kreslu. Nespúšťal zo mňa oči. Čo mu preboha moja najlepšia kamarátka napovedala okrem môjho mena a moje choroby? Posadila som sa, ruky som zložila do lona a nohy som si váhavo oprela o kovovú podnožku kreslá. Vždy sa cítim nesvoja, keď nemám nohy pevne na zemi. On medzitým vstal, zložil si sako, umyl si ruky a postavil sa priamo ku mne.
„Pozrite sa hore.“ Neznelo to ako žiadosť, ale poslúchla som. Zabodla som zrak do stropu. Trochu ma zabolelo pohľad do ostrého svetla žiarivky. Prižmúrila som oči. „Bolí vás to?“ Spýtal sa, znova tak zamatovo … možno nežne. Vystrel ku mne ruku a odhrnul mi neposlušný pramienok vlasov z čela. Prudko som zažmurkala a sklopila hlavu – práve ten pramienok vlasov zabraňoval svetlu preniknúť do mojich boľavých očí.
Po lícach mi stiekol pár sĺz. Stlmil osvetlenie, vreckovkou mi utrel slzy z tvárí a ľahko mi zaklonil hlavu späť. „Pozriem sa na to“ Hovoril teraz potichu, skoro šepkal. Chvíľku ma spovedal, či nemám alergiu a tak, vyšetroval ma všetkými možnými prístrojmi, ale zakaždým, keď sa ma dotkol, alebo sa na mňa pozrel, naskočila mi husia koža. Vo chvíli, keď sa nepozeral, pozerala som sa ja. Mal kratučké tmavé rozstrapatené vlasy, tenké pery, zvláštne hlboké tmavé oči a … oči! Pozerá sa na mňa! Znovu som prudko odbočila pohľadom k zemi.
„Ste v poriadku?“ Spýtal sa naraz. Došlo mi, že už nemám ruky v lone, ale kŕčovito držím podrúčky kresla. Než som stihla čokoľvek urobiť alebo povedať, položil svojou ruku na moju a prst po prste oslobodzoval podrúčky z môjho zovretia. Fascinovane som pozorovala jeho ruku.
„Napíšem vám antibiotiká.“ Vyhlásil úplne vecne. Ako by som sa prebrala z tranzu. Čo? Antibiotiká? No veď som u lekára! Došlo mi.
Zdvihla som k nemu oči. Ako to, že sú tie jeho tak blízko? Stále držal moju ruku a teraz chytil aj druhú. Cukla som sebou.
„Ssss, nebojte sa ma.“ Zašepkal. „Len sa pozerám.“ Dodal.
Cukla som hlavou dozadu a rozhliadla som sa. Ruky som mala priviazané k opierkam slučkou z hrubého, jemného povrazu! Vydesene som sa na neho pozrela. Mám síce zviazané ruky, ale môžem kopať a … ale prečo by som to robila? Vstal, naklonil sa ku mne a znova ma pobozkal. Poslušne som mu vychádzala v ústrety. Rozopol mi gombík džínsov a zips. Prestal s bozky a odniekiaľ vytiahol malý oranžový valček s pútkom a masku cez oči – tú mi hneď nasadil. .
Postavil sa za mňa a jednou rukou mi siahol pod džínsy cez nohavičky na klitoris. Neudržala som sa a zastonala. Zacítila som pod jeho prstami ešte vibrácie. Silné vibrácie, správne zacielené na to správne miesto. Ten oranžový valček musel byť malý vibrátorik! Moje vzrušenie rapídne rástlo. Nič som nevidela a to ma vzrušovalo ešte viac. Pozerá sa na mňa? Nepozerá? Bolo mi to jedno. Tlačila som stehná k sebe a po chvíľke som si vychutnávala orgazmus. Ale prečo neprestáva? Cukla som sebou.
Triasla som spútanými rukami a vášnivo stonala. Vibrácie našťastie zmizli. Keď som sa upokojila, napadlo ma, že som nejako unavená. Zrazu som mala voľné ruky – rýchlo som si strhla masku z očí. Opäť sedel vo svojom kancelárskom kresielku, pohodlne sa opieral a pozoroval ma. Rozochvene som vstala. Pomaly som došla k vešiaku a chcela som si obliecť bundu. Prišiel ku mne. Cúvla som.
„Nebojte sa ma.“ Zašepkal. Najskôr som pozerala príliš vystrašene. Pritisol ma svojím telom k stene a zapol mi gombík a zips džínsov. Potom mi podal bundu a ešte raz ma pobozkal. Vtlačil mi do ruky recept.
„Príďte pozajtra na kontrolu …“
TIP: Vibrátor z poviedky: Funny Orange Next Gen
