Poviedka: Čiernobiela guľa a zelená tráva...
Pokrčil plecami, odložil plechovku na nočný stolík, zložil si firemné košeľu, sako aj nohavice a vliezol do pelechu za svojou láskou, ktorá sa k nemu pritúlila ako pradúca mačka a položila mu hlavu na prsia.
Mali ešte asi desať minút, než vypukne stretnutie avizované v programe,
takže si spolu šeptom rozprávali, hladkali sa a len sa tešili zo vzájomnej
blízkosti. Nebolo k nej potrebné dodávať nič ďalšie.
Zavŕtal sa do deky ako párik mačiek, ktoré si hľadajú pokojnú pozíciu
pre spoločný spánok, ale stále vykukoval a medzi spoločným hovorom
odhrýzal oriešky a odpíjal spoločne z plechovky.
„Skočím si taky pre jedno, z tých chrumiek som smädný.“
„Jasné, ale nebuď tam dlho, už to začína.“ Povedal s pohľadom na
obrazovku, kde už sa dohadovali moderátori zápasu, zatiaľ čo za nimi
kraľovala zelená plocha ihriska.
Zase k nemu skočila a zašla mu rukou do nohavíc. Zovrel stehná tak, že
nemohla pohnúť ani zápästím a v žartu jej pohrozil prstom: „Až potom,
lásko, až potom …“
Sex nebol to jediné, na čo ešte došlo. V chladničke bola škatuľka,
ktoré si predtým nevšimol, a v nej jeho obľúbenej tuniakové suši
vrátane paličiek a wasabi omáčky.
Posolstvo:
Buďte ako hobiti zo Stredozeme a urobte z každej spoločné chvíľky niečo zvláštne, na čo nezabudnete. Či už s pomôckami, alebo bez …
