Poviedka: Arigatou aneb počúvajte šéfku
"Ste úplne neschopní idioti!" Dunenie ženského hlasu sa odrazilo od stien zasadacie miestnosti a osem mužov v značkových oblekoch zohlo hlavy v geste ospravedlnenia.
„To si hovoríte elitnej komando, keď neviete chytiť jedného blba na
motorke?!?!“
Majiteľka hlasu, čiernovlasá Japonka s vlasmi stiahnutými do pevného uzla,
vzala rúk jednu z stoličiek a buchla s ňou o stenu. Karafa s vodou sa
rozletela na tisíc kúskov a nechala na mahagónovom nábytku a leštené
podlahe rastúce kaluž vody s kúskami ľadu.
Z radu búchacie v oblekoch vystúpil jeden, holohlavý Japonec, ktorého
ruky pripomínali klbka koreňov.
„Pani, ak môžem prehovoriť na obhajobu …“
Bleskovo zdvihnutá ruka v bielom kimone uťal jeho prejav rovnako ako keby ho niekto strelil medzi oči. Takúto autoritu mala šéfka klanu Nimoko. Už desiatky veliteľov a hláv ďalších klanov Yakuzy sa presvedčili, že táto na prvý pohľad drobná brunetka je rýchlejší ako kobra a v súboji na meče si trúfne aj na medzinárodnej šampiónmi.
Jej ruka klesla, neskutočne pomaly dospela k veliteľovi komanda a
položila mu ruka na prsia.
„Zvoral ste, čo ste mohli.“
Prikývnutie.
„Ale ty máš odvahu niečo vyhlásiť a dokonca mi možno aj trochu
oponovať.“
Prudko sa nadýchol, pretože očakával minimálne zlomenú ruku.
„A ja mám niekedy opozíciu rada.“
Zdvihol prekvapene oči, ale pohľad tých jej nevydržal. Bolo to ako
pozerať sa do vnútra supernovy, a to boli hnedé.
„Takže teraz ťa podrobím vo vedľajšej miestnosti prísnemu trestu a potom
si vypočujem tvoju verziu.“
Bokom skríkla niekoľko slov a zvyšok Kraváťák s búchačku za pásom
bleskovo opustil miestnosť.
„My si spolu pohráme.“ Zasyčala do ucha zostávajúcemu. Potom ho jemne
vzala za ruku a odtiahla vedľa, kde bol len malý stolík a pár kresiel.
Potom ho bez varovania a veľmi presne kopla medzi nohy.
Len zaskučel a zlomil sa v páse.
Ale to už ho tenká, napriek tomu silná ruka dvíhala a po chvíľke
zápasu s jeho masívnym telom ho oprela o jedno z kresiel.
Keď dostal druhú ranu na rovnaké miesto, jeho tvár sa skrútila bolesťou.
Ale už vydržal horšie veci.
Po tele mu začali behať jemné prsty a nastavovali si ho ako gumovou bábiku. Počul, že šéfka klanu je silná, ale odo dneška netúži po tom dať si s ňou páku. Nebol si istý svojím víťazstvom.
Tretí kopnutie bolo skôr symbolické. Očakával mučenia, ale hlások, ktorý trestal aj odmeňoval, mu len sladko zašepkal do ucha: „Predsa si nezničím tak peknú a svalnatú hračku na prvýkrát. Zajtra za súmraku ťa tu chcem mať s plným hlásením o našom probléme. A či si dnešok zopakujeme, záleží na tom, aké mi prinesieš informácie a ako s nimi budem spokojná. “
Meravo prikývol a skúsil sa zdvihnúť. Napodiv mu to dovolila.
Uklonil sa, ako to žiadala hierarchia klanu as ďalšími úklony opustil
miestnosť.
Šéfka sa s úlevným vzdychnutím rozvalil v kresle a jej ruky zabrúsil do lona. Semenníky ju vzrušoval, kopanie ešte viac, ale bol to len rozjazd. To pravé potešenie jej doviedli privodiť len jej ruky.
