Poviedka: Utečenec na vtáčom strome
Ako každé ráno obula tretry, nastavila hudbu, zapichla do uší slúchadlá a vypravila sa na ranné beh. Svieži ranný vánok ju hladil po tvári a za minútu pravidelného odrážanie sa nohami od povrchu zabudla na civilizáciu, zhon, denné povinnosti a jej myseľ naplnil len pohyb a husle, ktoré počula z telefónu.
V hlavnej úlohe: Venušine guľôčky
Všetko bolo v pokoji, v harmónii, nič jej nechýbalo. Slnko prebleskovali korunami stromov a ako by na ňu sprisahanecky žmurkal. Usmiala sa na neho a privítala ďalšie lúče na svojej tvári.
Vbehla do Stromovka. Pripadala si tu vždy trochu ako na vojenskej prehliadke, ako po asfaltovej ceste bežala medzi celkom rovnomerne rozsazenými stromy a predstavovala si ich šušťanie vo sviežom ranným povetria.
Potom utrpela slušný šok.
Bežala okolo vysokého gaštanu, keď vedľa nej niečo žuchlo a zareval.
Z toho stromu spadol človek a teďka sa pomaly, s nadávaním a stonaním,
zdvíhal zo zeme niekoľko metrov od nej. Pozrela sa do koruny, z ktorej to na
zem bolo dobrých päť metrov.
Kto to sakra je a čo tu robí? Spýtala sa sama seba. Potom sa jej oči rozšírili strachom. Úchyl. Vrah. Utiekli väzeň. Hlavou jej začali prechádzať všetky tie zábery z lacných hororov a kriminálnych románikov na pokračovanie.
Ale pretože bola sama celkom od rany, dala dole si slúchadlá a obozretným krokom sa priblížila k tomu človeku. Bol holohlavý, mal trochu tmavšia pleť a mal na sebe džínsy a mikinu neznámej značky a kvality. Keď vstal, bol k nej chrbtom. Siahol si do vrecka a vytiahol mobil. Teda jeho pozostatky, pretože prístroj sa pri páde v polovici zlomil.
Keď sa otočil, vykríkol od ľaku. Ona taky. On sa zľakol jej ľaknutie a takto ešte asi sekundu pokračovali. Cez podivnosť situácia, ktorá naháňala strach a spôsobovala neistotu, sa nakoniec obaja trochu zasmiali a usmiali jeden na druhého. On zdvihol ruky v znamení mieru, ľahko sa uklonil a natiahol k nej pravici.
Ahab. „Povedal síce česky, ale so silným prízvukom. Že by utečenec? Blyslo jej hlavou. Noviny toho boli teraz plné a začula niečo o tom, že pár ich už je aj v Prahe. "Petra.“ Usmiala sa zdvorilo a natiahla k nemu ruku.
Vytiahol zase svoj mobil a skúšal ho nejako dať dokopy a oživiť.
Bohužiaľ bez úspechu. Vzdychol si.
Pretože nevyzeral nijako nebezpečne, ponúkla mu zavolanie a možnosť sa
u nej trochu upraviť. Nepáchol ako bezdomovci, skôr to vyzeralo, že musel
holt nejakú dobu stráviť v nehostinných podmienkach. Trebárs to bude
svetlejší výnimka.
Ukázala mu kúpeľňu a nechala ho pracovať na sebe. Sama si medzitým
urobila džús a našla jablko.
Síce nezabudla, že má doma cudzí návštevu, ale nejako sa zabrala do
domácich povinností a v jeden moment vpadla do kúpeľne, bez toho aby sa na
to sústredila.
Opäť dvojaký vyjeknutí. Potom, pretože to je niečo, čo majú ľudia asi v génoch, jej pohľad padol na jeho penis. Nie preto, že by bol extra veľký. Ale proste vyzeral nádherne a hlavne – jeho majiteľ bol vzrušený.
Nepátrala po tom, prečo tomu tak je. Ale či za to mohol beh, ráno alebo niečo tajomného na celej situácii, pocítila známej zašimrání vo svojom vnútri. Keď sa na neho pozrela a jej pery sa na niekoľko milimetrov pootvorili, bolo všetko jasné.
Behom pol minúty boli v sebe. Bol silný, ale neskutočne nežný a neponáhľal. Hral si s ňou ako s bábikou, ale bez stopy nátlaku. Ako kuchár, ktorý pružne a láskyplne spracováva cesto na pizzu.
Nezdržiavali sa nejakú zvláštnu predohrou, len sa trochu pomuchlali na kraji vane. Keď sa uvoľnila a položila na koberček pred sprchovacím kútom, držal penis v ruke a díval sa na ňu s otázkou v očiach. Kývla ku skrinke pod umývadlom. Natiahol sa k nej, pár okamihov v nej pátral.
Pridal je až v momente, keď chytili ten správny rytmus. Nezasouval ich ale do jej lona. Tam drandil jeho penis, guličkami ju hladil po celom tele a na klitoris s nimi zabrúsil len občas. Používal je len ako doplnenie vibrácií pre vlastné ruky a určite je nedržal v prstoch prvýkrát.
Orgazmu dosiahla skôr vďaka súhre všetkých vplyvov dohromady. Bola hlavne úplne uvoľnená. Pritiahla si ho na svoje prsia, ako keď na seba nakláňate vetvy stromu.
Keď sa o hodinu neskôr pozerala z okna už prázdneho bytu, stále cítila jeho vôňu. Trochu tej exotiky človeku občas neuškodí. Asi už na seba nikdy nenarazí. Ale gaštan v Stromovke bude možno kontrolovať častejšie.
Domča a Venušine guličky
