Vianočná rozprávka: Vianočná noc má tajuplnú moc
Nenávidela Štedrý deň. Vytáčalo ju, ako na ňu celý december vyskakovali reklamy o včasnom nákupe darčekov, vonku všade blikali svetielka a gýčovité ozdoby, a pesničku Last Christmas už spoznala po prvom zahranom akorde. Preto sa 24. 12. zavrela doma, vypla telefón a celý deň strávila v posteli s hororovou knižkou. Keby vedela, čo ju tú noc čaká, nikdy by si ten horor nezačala čítať. Tú noc sa jej snívali tri sny, ktoré jej zmenili život.
Darček minuloročných Vianoc
Vo sne videla spomienku na minuloročné Vianoce
Vykúpaná si obliekla čisté pyžamo a zhasla lampičku pri posteli. Chvíľu sa prevaľovala než konečne poriadne zabrala. Sníval sa jej šialený sen. Z ničoho nič sa objavila u svojho ex, Dalibora, doma. Podľa svietiaceho stromčeka a vône škorice spoznala, že sú Vianoce. Dalibor sa na ňu usmieval a podával jej ružový darček ozdobený zlatou mašľou. Ona mu úsmev vrátila a za odplatu mu podala modrý balíček. Obaja spolu vyzerali tak šťastne. Rozbalila si darček a vnútri našla fialový vibrátor a erotickú hračku, ktorá vyzerala ako tučniak. Trochu sa začervenala. Bolo to vôbec prvýkrát, čo dostala nejakú erotickú hračku, poznala ich len z internetu. A ona mu dala len nudný holiaci strojček a vodu po holení. „Tak čo na to hovoríš?“ spýtal sa Dalibor natešený. „Dalibor, ja neviem. Myslela som, že sme spolu takto spokojní. Tebe sa náš sex nepáči?“ spýtala sa s obavou v hlase. „Miláčik, páči sa mi, práve až moc! Preto chcem, aby som ti to mohol robiť dlhé hodiny.“ Koketne sa na ňu usmial a zobral jej krabičku s vibrátorom z ruky. Otvoril ju a vytiahol fialového krásavca. Ona si medzitým v ruke prezerala tučniaka.
Dalibor zapol vibrátor a prisadol si vedľa nej. Začal ju nežne bozkávať na krku a do ucha jej šepkal, ako veľmi po nej túži. Vibrátorom jej prechádzal po bradavkách, ktoré jej pod podprsenkou začali tuhnúť. Cítila, ako vlhne a ako ju začalo štekliť v rozkroku. Roztiahla nohy a nabádala ho tým, nech sa jej zmocní. Dalibor sa k tomu ale nemal. Stále ju len dráždil cez oblečenie, láskal jej šiju, šepkal jej sprostosti a ona šalela túžbou. Keď už myslela, že sa na neho nenásytne vrhne, konečne jej zložil šaty a rýchlym, skúseným pohybom rozopol podprsenku. Nohavičky jej ešte nechal a vibrátorom len prechádzal hore a dole. Klitoris jej tŕpol ako nikdy predtým a ona tak veľmi chcela konečne dosiahnuť vyvrcholenie. Dalibor na chvíľu vypol vibrátor a svoje ústa presunul k jej brušku. Zľahka ju pohrýzol do pása a ona slastne vydýchla. Ústami jej stiahol nohavičky a svojimi prstami prešiel po jej vzrušením naakumulovanom klitorise. Tentoraz si na pomoc vzal okrem vibrátora i tučniaka. Vďaka tomu, ako bola vzrušená, do nej vibrátor vkĺzol ako po masle. Ona svojou panvou začala na vibrátor prirážať ako o život. Tučniaka mu zobrala z rúk a sama si začala dráždiť klitoris. Cítila, ako jej pulzuje celé telo a vzdychala tak nahlas, že ich museli počuť aj všetci susedia v baráku. Druhou rukou Daliborovi stiahla nohavice a do ruky vzala jeho tvrdý, pulzujúci penis. Hoci sa jej to s vibrátorom neskutočne páčilo, chcela vnútri seba cítiť jeho. „Dalibor, prosím, zober si ma!“ Dalibor už ďalej na nič nečakal a mocne jej ho vrazil dovnútra.
Párkrát vášnivo prirazil, keď v tom mu nechty zaryla do chrbta a v návale eufórie sa mu zahryzla do ramena. Cítil, ako sa jej stiahli steny vnútri a jeho penis bol v tak tesnom zovretí, že mu chýbalo málo a urobil by sa tiež. Preto si ľahol vedľa nej a užíval si pohľad na jej spokojný úsmev. Ona sa k nemu nahla a vrúcne ho pobozkala na pery. „Dalibor, milujem ťa, milujem ťa hrozne moc. Kiež by táto noc nikdy neskončila a my takto vedľa seba mohli ležať navždy.“
Teraz sme každý sám
Prebudila sa prudkým posadením na posteli. Vlasy mala spotené a po tvári sa jej kotúľala slza. Zároveň bola trochu vzrušená. Vstala z postele a otvorila šatníkovú skriňu. Vytiahla z vrchnej poličky ružovú krabičku. Dala dole viečko. Bol tam fialový vibrátor a malý tučňák. Krabicu aj s obsahom schovala späť do skrine a vrátila sa do perín. Nemohla zaspať, myšlienkami sa stále vracala k tomu snu. Nakoniec okolo jedenástej večer konečne zabrala.
Zase sa jej sníval sen. Tentoraz bol ale iný. Akoby v tom sne vôbec nebola. Len sa vznášala ako duch nad zasneženým nočným mestom. Túlala sa tmavými ulicami a oknami sa pozerala na to, ako sú všetci šťastní a spokojní. Deti sa v posteliach potme tajne hrali s novými hračkami. Dospelí sa k sebe túlili na sedačke pri televízii a jedli vianočné pečivo. Ktovie prečo sa zastavila pri byte, kde vôbec nebola vianočná výzdoba a so záujmom nazerala dovnútra. Premýšľala, prečo jej je ten byt tak povedomý, keď v tom uvidela Dalibora, ako sedí na gauči. Televízia bola zhasnutá, izbu osvetľovala len malá lampička na stene. Dalibor v ruke držal mobil a niečo si prezeral. Chcela sa pozrieť, čo si prezerá, tak sa k nemu vydala bližšie. Než sa však dostala k nemu, zdvihol hlavu a hľadel jej priamo do očí. Videl ju snáď? Veď je duch! Chvíľu sa naňho uprene dívala a cítila, ako sa topí v jeho orieškovohnedých očiach. Dalibor si vzdychol a pohľadom zišiel zase k telefónu. Zrazu akoby sa zdvihol vietor a ten ju odťahoval preč. Kričala, chcela späť k nemu! Naťahovala ruky a snažila sa ho objať.
S krikom sa zase prebudila. Preboha, čo sa to dnes deje? Jeden horší sen ako ten druhý. Ani sa nesnažila vstať z postele. Prikryla si hlavu perinou a plakala. Teraz už to neboli len slzičky. Plačom sa doslova zadúšala. Vyčerpaním po pár minútach opäť upadla v hlboký spánok.
Štedrý deň
Vo sne ležala na posteli. Stará a vráskavá. Nemohla sa vôbec hýbať. Snažila sa pohnúť rukou alebo nohou, ale nešlo to. Chcela kričať, ale nevydala zo seba ani hlásku. Okolo nej chodili mačky a zúfalo mňaukali. Otierali sa jej o telo, ktoré vôbec necítila. Vo svojej mysli sa snažila pohnúť. Keby len telo robilo, čo po ňom chcela!
Žuchla na zem z postele a s výkrikom okamžite vyskočila na nohy. Prezerala si svoje ruky, ale po vráskach ani pamiatky. Pre istotu sa ešte prešla po izbe a hľadala mačky. Po mačkách našťastie ani chýru ani slychu. Zaliezla späť do perín a spánok sa dostavil takmer počas sekundy. Ktovie prečo bola hrozne unavená.
Ráno sa prebudila zdrvená ako po ťažkej párty. S bolesťou hlavy sa vypotácala z postele a otvorila chladničku, aby si naliala pohár vychladenej vody. S ťažkosťou sebou plesla na gauč a zapla televíziu. Z ničoho nič vyskočila z gauča, akoby sa napichla na špendlík. „Čože? Ako 24.12., televízia sa mi zbláznila? Veď to bolo včera!“ S údivom pozrela na mobil a naozaj. Dnes bolo 24.12. „Či som sa azda zbláznila?" V televízii dávali ten rovnaký program, čo včera, a na stole mala došlé pohľadnice, ktoré predošlého dňa vyhodila do koša v návale hnevu.
Chvíľu zmätene premýšľala, čo sa to len deje a v hlave si prehrávala sny z predošlej noci. Snaží sa jej tým osud niečo naznačiť? Dívala sa len tak do nikam. Potom si došla pre mobil a vyťukala doň automaticky číslo, ktoré poznala naspamäť. „Emily?“ Ozvalo sa z telefónu. „Dalibor, strašne moc ma to všetko mrzí. Môžeme si navzájom ešte odpustiť? Viem, že už je to skoro mesiac, ale strašne moc mi chýbaš.“ Jej vopred pripravený príhovor prerušil hlas z telefónu. „Emily, spomaľ. Ja už som ti odpustil dávno. Milujem ťa.“