Poviedka: Stačí ho len rozbaliť...
Karel tyhle nákupné soboty nemal veľmi rád. Nie kvôli tomu, že išiel s Martou nakupovať. To mu nevadilo, pretože to spojil s vlastnými nákupmi a vybavili tak všetko jedným vrzom. Ale jeho manželka mávala sklony k neodôvodnenému stresu, strachu, že sa niečo pokazí a vôbec začala vždycky trojčit, aj keď príčina neexistovala.
Snažil sa jej upokojovať, ale akonáhle s tým začal, uvedomil si, že len prilieva olej do ohňa. Keď už asi tretíkrát prechádzal chodbou bytu a hľadal prepravku na veci, zablúdil jeho zrak niekam pod strop.
Tam totiž nechal darček pre manželku. Kúpil jej análny kolík. Už nejakú dobu chcela túto pomôcku skúsiť, ale buď sa hanbila v sexshope, alebo sa k tomu nedostala z časových dôvodov. Nepátral po tom, ale raz cestou z práce sa mu niečo prepli v hlave, vyhliadol si prvý obchod a jednoducho tú ružovú potvoru kúpil. Marta mala za týždeň narodeniny a on darček ukryl medzi debny na vrchole skríň, kam sa liezlo skutočne len raz za čas.
O niekoľko minút neskôr ho ale duté údery prilákali na chodbu opäť.
Marta stála na chodbe a okolo nej hromada krabíc.
„Miláčik, čo sa stalo?“
„No tento kabát je úplne nadranc, takže potrebujem jinej a všetky sú
v tých škatuliach. Tak som to chcela stiahnuť bez štafliček, len tak
dáždnikom. Ale strhla som to všetko. “
Vyzerala trochu ako desaťročné dieťa, ktoré stoja nad rozbitým okolo a má slzy a krajíčku. Objal ju, upokojujúco pohladil po chrbte a pobozkal na tvár. „Nikam sa neponáhľame, Marti, tak si urob v kuchyni kávičku a ja to tu dokončím. Dobre? “
Prikývla a odchádzala smerom do kuchyne, keď zakopla o jednu z krabíc. Zdvihla ju a zamyslene obracala v rukách. Potom sa obrátila na svojho muža. „Čo … čo to je?“ Hrklo v ňom, pretože držala v rukách svoj budúci darček. Chvíľku premýšľal nad tým, ako by situáciu zachránil, ale potom si len zhlboka povzdychol a išiel na vec.
„To je Martička Análny kolík malý , Kterej som ti pred časom kúpil ako darček k narozkám a blbec som ho nechal práve medzi tými krabicema hore. Viem, že túto pomôcku chceš už dlho vyskúšať, ale nejako si sa k tomu nikdy nedostala. Tak som ho nedávno vzal cestou z práce. “
Pozdvihla obočie, zahryzla sa trochu do pery a rozbalila krabici. Za chvíľku držala ten pružný nástroj v ruke. Jej prsty ho chvíľku skúmali a potom sa pozrela opäť na svojho muža.
"Kašlem na kávičku, ideme to vyskúšať. Nakúpiť môžeme kedykoľvek
inokedy. "
Karel bol prekvapený a potešený a nenechal sa samozrejme dlho prehovárať.
V tomto ho nikto nemusel zložito pobádať, pretože jeho manželka bola
stále veľmi atraktívne a ani šesť rokov manželstva na tom nič nezmenilo.
Ak si to, čo má teraz v ruke, obľúbi, potom sa zase nejaký čas nemusí
báť, že im v posteli dôjdu nápady.
Odkladali si oblečenie cestou do spálne, takže to potom vyzeralo, ako keď
za sebou Janko a Marienka trúsili chlebové omrvinky. Ale tieto omrvinky boli
trochu väčšie.
Pritúlila sa k sebe v spodnom prádle a pomaly zabudli na okolitý svet. Nič
ich nebude prenasledovať a nikam neponáhľali. Veci môžu počkať, toto bola
chvíľa len pre nich.
Potom sa Marta natiahla pre ten kolík. Bol krásne pružný, ružový a trošku priehľadný. Vyzeral v jej rukách ako plameň pochodne alebo sviečky. Každopádne vyzeral dobre.
„Tak mi ho tam daj, už sa teším.“
Tomu sa nedalo odvrávať a tak Karel za chvíľku sedel za svojou ženou a
rozťahoval jej zadoček pomocou ružového telesa.
Najskôr bol pre ňu ten pocit trošku zvláštne, ale keď si zvykla na to, čo
má očakávať, vychutnala si ho, ako najlepšie mohla. Vychádzala mu naproti
a nechala sa ním celá zaplniť.
Karel ho z nej pozvoľna vytiahol a spýtal sa: „Tak čo prvé
dojmy?“
„Nádhera …“ povedala zasnene a vrtícím sa zadočkom naznačila, že
chce druhé kolo.
