ROZHOVOR - Jan Beer: Každé dievča má dvere otvorené
Hovorca a manažér skoršie pornoherečky Dolly Buster, bývalý šéfredaktor erotického dvojtýždenníka NEI Report, kedysi aj väzeň, potom prísediaci na súde. Teraz vedie školu pre väzňov. Aká bola jeho životná cesta? Ako prebieha sex vo väzení a je ťažké zohnať dievčatá do magazínu?
Čo sa Vám páči na Dolly Buster?
Obdivujem na nej jej pracovitosť a spoľahlivosť. Je to dáma, ktorá má ťah na bránku. V poslednej dobe ma tiež prekvapuje šírky jej záberu. Po Európe metodicky vedie viac ako tri desiatky predajní s erotickým tovarom, ktoré nesú názov Dolly Buster Center. V Nemecku sú už dve reštaurácie Buster Pasta , ktoré patrí svojou ponukou do oblasti rýchleho občerstvenia. K tomu píše knižky a maľuje obrazy. Som rád v kontakte s ľuďmi, ktorí majú potenciál!
Ako vznikol názov NEI Report a teraz NAJ Magazín? Prečo sa zmenil názov časopisu?
NEI Report vznikol niekedy v roku 1990 ako tlačový orgán politickej strany, Nezávislé erotické iniciatívy. Potom, čo táto strana znižovala svoje preferencie, redakcia sa demokraticky rozhodla otvoriť sa viac ďalším čitateľom a premenovala sa na NAJ Magazín s tým, že sa zaviazala rešpektovať čitateľský záujem.
Akú úlohu hrá NAJ Magazín vo Vašom živote?
Bola to má osudová redakcie. Strávil som v nej bezmála osem rokov, ale potom ma osud zavial inam. Občas si ho teraz kúpim as trochou nostalgie prelistujete. Bol to kus života, kedy som sedel v redakcii a každých 14 dní pracoval na obsahu čísla.
Prečo bol NEI Report a prečo teraz stále je NAJ Magazín tlačený na novinovom papieri?
Tradícia je zaväzujúce a čo sa človek naučí, v starobe ako keď nájde. Časopis si nehrá na elitu, preto zostáva taký, aký bol. Len farebný stránok pribudlo, dnes je každá!
Bolo a je ťažké zohnať dievčatá do časopisu?
Predtým to šlo lepšie. Skoro každá baba sa chcela ukazovať a stať sa modelkou. Dnes sa loví predovšetkým zo čitateľských listov a bohatých archívov, ktoré redakcia buduje od roku 1990.
Lovia sa dievčatá aj iným spôsobom ako čitateľským listy a archívy?
Predtým sa sem tam organizoval konkurz a dnes sa redakcia sústreďuje na ich samotnú aktivitu. Každé dievča má dvere otvorené!
Zakázal ste niekedy niečo zverejniť?
Redakcia nikdy neporušila morálny kódex, ktorý zakazoval tlačiť čokoľvek, čo by bolo v rozpore so zákonom. Preto sa nikdy z NEI Reportu ani NAJ Magazínu nestal pornografický časopis, ale ide len o tlačovinu, šíriace sexuálnu výchovu a osvetu.
Čo podľa Vás čitateľom najviac chýba v erotických časopisoch a v magazínoch na internete?
Autenticita. Svet na sieťach je tak trochu umelý. Je pekný a príťažlivý, je fajn, ale málokto tam nájde babu z Horná / Dolná, ktoré je 57 a o internete počula len v televízii.
Naopak, čo podľa vás ľudia najviac čítajú z erotiky?
Myslím si, že čitateľa lákajú novinky. To čo pozná každý z domu, to pozná, ale rád sa priučí. Na podobnom princípe je založený aj erotický priemysel. Dokonalosť vedie!
Ako ste spokojný s kvalitou a úrovni NAJ Magazínu?
Ako občasný čitateľ som rád, že ho vždy nájdem v trafike na mieste, kde má byť. To svedčí o tom, že má stabilnú čitateľskú základňu, ktorá ho berie ako súčasť svojho života. A aj o kvalite a úrovni. Keby ju nemal, čitatelia by ho nekupovali.
Kupujete si sám nejaké erotické časopisy?
Už nie. Internet tlačené tituly valcuje. Občas sa nechám inšpirovať dobrým filmom ak nemu časopis nepotrebujem.
Recepty, ktoré píšete v knižke „Kuchárka pre singel domácnosť“ máte vyskúšané?
Recepty z knižky mám 100% vyskúšané. Žiadny experiment v Kuchárskej pre singel domácnosť, ktorý by som nepripravil a nezjedol, nie je.
Román Gigoliáda ste napísal vo väzení. V knižke opisujete život v erotických kluboch. Odkiaľ ste získaval informácie?
V deväťdesiatych rokoch bola spoločnosť otvorená, stačilo čerpať z verejných zdrojov, trochu prižmúriť oči a nechať sa unášať fantáziou. Román Gigoliáda je normálne remeselnou prácou. Prekvapilo ma, že som sa s ním umiestnil v celoštátnej literárnej súťaži Hlavnice AC Nora na bronzovom mieste.
Majú väzni vôbec právo na sex?
Ak sa človek správa vzorne, môže mu byť ako disciplinárne odmena povolená tzv. Intímne návšteva. Teda stretnutie s partnerkou bez prítomnosti tretích osôb v miestnosti, vybavenej ako lacný izbičku v lacnom penzióne v rozsahu treba dve hodiny.
V čom je zásadný rozdiel medzi životom vo väznici a terajším životom v úlohe riaditeľa školy?
Rozdiel je zásadný v tom, že vtedy som vedel, že ma môžu pustiť po 9 rokoch a dnes že odchádzam každý deň.
Je to jednoduchý skok v etape Vášho života stať sa z väzňa prísediacim na súde a riaditeľom školy?
Jednoduchý skok to naozaj nie je a nepovedal by som ani, že ide o skok. Keď som bol vo väzení, bol som vyučeným predavačom. Za mrežami som si ešte rozšíril obzor o učebný odbor obrábač kovov. Maturoval som až po prepustení. Aby človek mohol učiť, musí mať vysokú školu a pedagogickú spôsobilosť. Takže tých nie skokov, ale skôr krokov a krôčikov bolo viac.
Ako vás napadlo založiť školu pre väzňov?
To nič ťažké nebolo. Sám som si prežil návrat po prepustení do života normálnej spoločnosti. Kedysi dávno som začínal ako pomocná sila v pekárni. Len tým, že som sa chcel posunúť ďalej, som sa krôčik po krôčiku posúval. Myslím si, že šancu na posun vpred by mal mať úplne každý.
Aké odbory ponúkate a ako veľký je záujem?
Odsúdenie žiaci môžu u nás získať výučný list v učebnom odbore maliar-lakovník. V každom ročníku máme jednu plnú triedu. Záujem teda je. Pre niektorých ide o úplne prvý odbornú kvalifikáciu v živote, ktorú po prepustení môžu uplatniť na trhu práce.
Už si nejaký väzeň našiel vďaka Vašej škole prácu v odbore?
Priamo v obore neviem o žiadnom, ale väčšina z našich absolventov sa už za mreže nevracia, čo sa nedá povedať o každom prepustenom odsúdenom. V Česku ide o pomerný unikát z hľadiska štatistík.
Nejde o suchá dáta, ale o príbehy konkrétnych ľudí, ktorí si počas kontaktu s pedagógmi našej školy v Jiřice uvedomí, že život môžu prežiť skromnejšie a lepšie, bez strachu zo zatknutia. Naši absolventi chodia spravidla do práce, spláca dlhy a žijú si svoje pohodové životy.
Aké máte plány a vízie do budúcnosti?
Skúšam teraz hovoriť cudzími jazykmi. Začal som sa intenzívnejšie venovať nemčine. Dúfam, že sa mi podarí naučiť sa plynule. Som na začiatku. Kurz úrovne A1, ktorý som absolvoval vo Viedni, ma naučil predstaviť sa, popísať svoj byt a povedať, že pracujem ako učiteľ. Do roka by som chcel mať hotovo.
Inak sa v zásade nevyhýbam vôbec ničomu. Ak ma niečo zaujímavé napadne, pokúšam sa to realizovať. Ak dostanem zaujímavú ponuku, tiež sa snažím chytiť jej za pačesy.
Ten, kto sedí doma a čaká, že zhora niečo spadne, väčšinou v živote neuspeje.
Bývalý šéfredaktor erotického magazínu NEI Report, teraz je riaditeľom SOU Jiřice, psychoterapeutom a predsedom Asociácie pedagógov.
Vo svojom živote stál na oboch stranách zákona. Najskôr 9 rokov ako väzeň, potom ako prísediaci na súde. Založil školu pre väzňov. Stal sa hovorcom a manažérom bývalej pornoherečky Dolly Buster.
Je autorom niekoľkých knižiek:
- Gigoliáda : o živote v erotických kluboch
- Kuchárka pre singel domácnosť
