Poviedka: Okolo bouchaj bomby, vyšukám tí plomby
Písal sa rok 1945. Velil som protináckovskýmu komande, ktorý za svoju kariéru odstránili hŕbu němčourů, vyhodilo do vzduchu pěknejch pár budov a vďaka nášmu francouzskýmu kamarátovi špiónovi sme sa dokázali dostať tam, kde zlyhali tri alebo štyri tankový divízie v plný paľbe. Skrátka a dobre, odpustite mi to vychvaľovanie, ale nebejt nakoniec nás, tak sa svetová vojna mohla uberať úplne iným smerom.
Vojenská pauza
Ale našiel sa tu čas aj na osobné povyrazenie, avšak bez servítkov aj všetkým na očiach. Takže keď si to náš sapere začal v zákope rozdávať z práporčíci, len som nad tým pokrčil ramenami a povedal jedinému známemu sniper so šľachtickým titulom, nech dáva hlavne bacha a nespustí oči zo svojho ďalekohľadu. Niečo zavrčal, pretože toto robil tak ako tak celý deň. V hlavnom stane panovala nejako veľmi uvoľnená atmosféra. Nie, že by mi to vadilo, ale nevedel som o ničom, čo by to mohlo spôsobiť. Pozdravil som pár ženskejch, ktorý som kedysi přefik a ktorý na mňa furt robili laškovný ksichtíkov. Tak som im pokrčila kozy, ďalej pár hubanů as ich rukou na svejch guliach im sľúbil, že sa u nich ešte staviam.
Veliteľka volá
Dorazil som do hlavnej miestnosti, ohlásil sa a zasalutoval. ,, Pohov, seržant. Som rada, že ste tu. „,, Čo sa deje, madam?“ ,, Po prvé som veľmi spokojná s vaším pokrokom za poslednú dobu aj s tým, ako držíte súčasnú pozíciu. „,, Vďaka, madam.“ Povedal som bez výrazu , pretože aspoň na našej bojovej línii sa zatiaľ dialo úplný hovno. ,, Pretože ste zatiaľ preukázal spoľahlivosť vo všetkých smeroch, chcem vás poveriť jedným citlivým úlohou, ktorý je ako stvorený pre to vaše zázračné komando. "Nedokázal som odhadnúť, či to nebol sarkazmus, ale pochybujem o tom. ,, Ale ešte, než sa pustíme do ďalších akcií, potrebujem od vás jednu rýdzo osobné službičku. "Nič som nenamietal a nasledoval jej rázne kroky. Došli sme niekoľkých chodbami až do zásobovacej časti, ktorá bola odľahlá od ostatných a kde panoval úplný pokoj. siahla si do náprsného vrecka a vyňala zväzok kľúčov. Odemkla dvere a predo mnou sa objavila menšia komôrka s jedným stolom. ,, Takže chceš, aby som ťa oprcal? "vyhrnuli si trochu sukňu vojenského rovnošaty a čupol si ku mne.
Rýchlovka v sklade
Dostať sa mi do rázporku pre ňu bola vec chvíľky a už mi ho krásne cmúľala. Bolo fajn mať péro zase po dlhej dobe obalené živým mäsom, ktorý vedelo, čo má s takýmto orgánom robiť. Položil som jej ruky na hlavu a dirigoval tempo jej fajčenia. Potom som ju ale musel zaraziť, pretože som sa nechcel Hnedka urobiť. Keď sa môj chvost dostal z tepla jej pusinky zase na chladnejší vzduch, moje vzrušenie našťastie trochu ustúpilo. Sadla si na stôl, stiahla si nohavičky a roztiahla nohy. Pár minút som ju len lízal, aby som ju trochu zvlhčili a jednoduchšie sa dostal dovnútra. ,, Seržant, mrdej ma. "K tomu nebolo celkom čo dodávať, takže som si ho opäť brlohy korisťou a bez ďalšieho otáľania jej ho vrazil medzi nohy. Potom som zrýchlil tempo, pretože som nadviazal na vzrušenie z jej predchádzajúceho majstrovského fajčenia a už sa blížil rýchlo a isto k vrcholu. Šoustal som ju o sto šesť a videl som, že ani ona to už moc dlho v pokoji nevydrží. V poslednom momente som ho z nej vytrhol a postriekal jej nutnou dávkou mrdky brucho, mušličku i stehná. Samotnýho ma prekvapilo, koľko toho vo mňa bolo, ale holt už som si nejakú dobu nevrzl.
Keď za nami zaklapli dvere skladu, opäť sme vplávali do rolí veliteľa a seržanta, ale treba podotknúť, že od tej doby som bol na veliteľstvo docela často, a to v rôznych záležitostiach. Ale vždy sa tu našlo uplatnenie aj pre mýho vtáka a šikovný ruky.
