Poviedka: Poháre vína, mäso krehké, pod obrusom nohy ľahké
Pán architekt Pokorný si upravoval pred zrkadlom motýlika a v odraze vyzeral svoju ženu, ktorá trvala na tom, že donesie kabáty. Po dlhodobo sa vypravili na koncert do Rudolfina a večer sa zatiaľ vydaril. Len by to chcelo ešte nejakú bodku na záver.
Keď sa v dave objavila Pavlína, navrhol jej ľahkú neskorú večeru. „Celkom mi z tej hudby vyhladli, čo sa niekde zastaviť, zlato?“ Jeho manželka sa usmiala a prikývla. Cestou von ale dodala: „Ale ešte sa otočíme doma, niečo ma napadlo.“ Bola to síce polhodina navrch, ale nič nenamietal, pretože niektoré veci tiež môže nechať doma.
Karel vymenil slávnostné oblek za bežné sako a nohavice a motýlika za kravatu. Keď sa ešte ladil pri zrkadle na chodbe, jeho žena ho celkom zaskočila. Prešla okolo neho a bez slova na stolík pred ním položila diaľkové ovládanie.
Pozrel sa na ňu, či to myslí vážne, ale keď videl jej odhodlaný výraz, pokrčil len ramenami a dal si ovládač do vrecka. Večera rozhodne nudná nebude.
Tahle grécka reštaurácia mala vždy štýl a úroveň. Ak si Karel spomínal, už tu kedysi boli, ale mal pocit, že od tej doby sa pár vecí predsa len zmenilo. Možno iné stoly, ale zachovalo si to svoje čaro. Potom sa zarazil. U neďalekého stola sedel s nejakou ženou jeho kamarát, kolega z bývalého architektonického štúdia Miloš. Zamával na nich a vydal sa s Pavlínou k ich stolu.
Miloš ho najskôr asi nespoznal, ale potom sa zasmial a pokynul obom, nech
sa pokojne pridajú, či majú záujem. Predstavil im svoju snúbenicu
Karolínu.
„Čo, že sedíte pri stole pre štyri?“
„Dorazili sme na blind, takže mali toto alebo stolík pre dvoch, okolo
ktorého furt niekto chodí.“
„Tak to je kľučka, že sa pridal aspoň niekto, koho poznáš.“ Zazubil sa
Karel a Miloš prikývol.
Jedlo ubiehala celkom v kľude, keď si Karel spomenul, že má vlastne niečo vo vrecku. Keď ovládač zapol, jeho manželka na moment stuhla. Keď v nej začalo vajíčko skutočne vibrovať, ešte to zvládala a nedávala na sebe nič najavo, ani keď ju Karel pozoroval. Druhý pár si tiež nič nevšimol. Potom sa ale musela zahryznúť do vidličky, aby jej neuniklo vzdychnutí.
Karel bol potvora a používal ovládač v tých momentoch, kedy to nečakala. Možno sa ho niekoľko minút ani nedotkol a potom poslal do jej tela úplnú vlnu impulzov.
„Pavli, nie je ti niečo?“ Pýtal sa starostlivo Miloš.
"Nie nie, to je v poriadku. Včera som bola večer na cvičenie a asi som si
trochu hla s chrbticou alebo niečo. To je okey, to zase vyběhám. "
Pri ďalšom náporu k sebe pevne pritisla nohy v snahe vajíčko trochu
utlmiť, ale jediným výsledkom bolo, že ho cítila oveľa viac.
Teraz už sa na ňu so zmesou záujmu, zvedavosti a obáv otočila aj
Milošova snúbenica.
„Naozaj ste v poriadku?“
Pavlína sa snažila chytiť dych, ale cítila, že orgazmus je za dverami a už
mu nie je schopná príliš dlho vzdorovať, nech sa bude snažiť
akokoľvek.
Sekundu sa rozhodovala, či si Hnedka odskočiť alebo si ešte loknout vína
pred cestou. Nakoniec sa natiahla pre pohárik, ale to nemala robiť.
Stačil jediný impulz a jej telo sa vnútri zvinul. Zovrela vidličku a
celým vedomím sa sústredila na to, že nesmie dať najavo nič, čo by mohlo
vyzerať podivne.
Tá doba netrvala dlho, ale jej pripadala ako hodiny. Potom sa dôkladne napila
studenej vody s kockou ľadu a ospravedlnila sa, že musí na toaletu.
Cestou medzi stolmi ostatných klientov zreteľne oddychovala a snažila sa opäť získať kontrolu nad svojím telom. Potom len rozrazila dvere toalety.
O niekoľko šúchanie neskôr dorazila späť k stolu už v perfektnej
decentnej forme.
„Asi sa budem, opakovať, ale si v poriadku?“ Spýtal sa opäť Miloš.
„Ďakujem, už áno. Mala som trochu nával horúčavy, možno na mňa niečo
trochu lezie. "
"Tak sa doma zachumláš a nevylezeš z pelechu.“ Usmial sa Karel a pozdvihol
čašu so zvyškom červeného. Jeho žena si s ním ním štrngol.
„Tak aké sú dojmy?“ Spýtal sa Pavlíny, keď sa doma ukladali
k spánku.
„Myslím, že to nabudúce nebudem pokúšať na verejnosti. Ale stálo to za
to a kľučka bola, že sme sedeli pri stole s Milošom. Myslím, že cudzí
človek by Hnedka volal záchranku a celé by to pokazil. “
„Teší ma, že moja žena berie všetko športovo.“ Pobozkala ho na dobrú noc a spomenula si na pulzné vajíčko, ktoré pokojne odpočívalo v jej nočnom stolíku.