Poviedka: Súmrak na piesku, som ti stále nablízku | Bozkávanie
Západ slnka, šumiace more, čo nám ešte chýba? Áno, trocha tých bozkov ...
Vlny a chladnúce kože
Pomaly ustupujúce svetlo kreslilo medzi kameňmi na pláži podivné ornamenty a na koži oboch plážových povaľačov sa zvoľna usadzoval tieň. To znamenalo tiež rastúce ľahký chlad. Nijako výrazný, ale predsa len nepríjemný.
Ten, ktorý prináša žiar
Otočila sa k nemu. „Začína mi byť
zima.“ Zapriadol a niekoľkokrát si pretrel rukami ramená.
Vedel, čo robiť. Ľahko sa prevalil a dostal sa nad chrbát svojej partnerky.
Sklonil sa k jej koži a začal ju hladkať ako končeky prstov, tak svojimi
ústami. Niekoľkokrát je pritisol na krk, na lopatky aj na chrbticu a išiel
od krku až po jej zadoček.
Vtedy sa otočila a pritiahla si ho rukami zase hore. Postupoval opäť
jednotlivými bozky po koži, tentoraz urobil zastávku na pupku a na prsiach
skrytých pod bikinami.
Priblížil sa k jej tvári, ale keď zdvihla hlavu z matraca, ľahko ucukol.
Chcel ju trochu dráždiť, predsa ju nebude Hnedka hlboko bozkávať. Zovrel
jemne medzi vlastnou pery tie jej, a bez toho, aby otvoril ústa, posúval sa po
jej perách až na kraj úst a ďalej na líca. Potom sa otočil a prešiel jej
pery ešte na druhú stranu.
Až keď bol v ich strede, otvoril na centimeter ústa a dovolil jej jazyku
preniknúť do jeho úst. Ale aj tak sa tam dostala len špička. Nechal ju, aby
mu s ňou ohladila plochu zubov a potom s mlasknutím zdvihol ústa a pozrel
sa jej do tváre. Pohrával na ňom odovzdaný a spokojný úsmev a jej oči si
vraveli o ďalšiu hru.
Polibková presilovka
Než mohol niečo povedať, zhodila ho zo seba a sadla si na jeho telo. Sklonila sa rýchlo k jeho hlave a čelom ho pritlačil k deke. Teraz si s ním bude hrať zase ona …
Posolstvo:
Nie je potrebné zakaždým uragán. Aj niekoľko zásahov urobí svoje, keď padnú na správne miesta.