Poviedka: Ako Grék menil až vymenil
Ekonomická situácia Grécka rozhodne nie je ružová. Nie je taká už dlhé roky a nie je preto divu, že sa to prejavuje aj v oblasti tovarov a služieb, po ktorých je dopyt od úsvitu dejín rodu ľudského ...
V hlavnej úlohe: Bind
Deň prvý …
Nemenovaný vládny úradník prechádzal v obleku ulicami Atén. Potreboval pôsobiť trochu dôstojne, ale zároveň nechcel, aby ho niekto spoznal. Nie vzhľadom k tomu, kam išiel a čo tam chcel urobiť.
Odbočil z hlavnej triedy a zapadol do krivolakých uličiek, ktoré
skrývali taverny, malé kníhkupectvá a tiež prostitútky. K jednej z nich
zrovna mieril.
Zaklopal na drevené dvere a vyčkával. Otvorila mu pôvabná dáma okolo
tridsiatky. Decentne nalíčená a v priliehavom oblečení.
Pretože ho už poznala, nezdržiavala sa príliš formalitami. Bičík, ktorý držala v ruke, si zastrčila do kozačky as ľahkým kývnutím nastavila ruku. Vložil jej do prstov zväzok eurových bankoviek.
Pozrela sa na ne s miernou skepsou.
„Dneska ti to ešte prejde, ale nabudúce si prines niečo tvrdšieho.“
Pozeral na ňu s otvorenými ústami.
„Ty nechceš prachy?“
„Chcem, ale chcem tiež niečo, čo má hodnotu a tomuhle verím čoraz
menej.“
Pokynula mu, aby šiel dnu. Ten večer síce prebehlo všetko, ale bez emócií, bez pohľadov. Bolo to ako milovať sa so strojom, napadlo úradníka pri ceste domov …
Deň druhý …
Rovnaká cesta, rovnaká doba, rovnaké dvere. Mala rozpustené vlasy a usmievala sa. Siahol do vrecka obleku a jeho ruka sa zovrela na ďalšom balíčku bankoviek. Naklonila mierne hlavu a pozerala sa na neho s očakávaním toho, čo si dnes vymyslia.
Vyhrnul si rukáv obleku a zložil si hodinky. Keď jej ich vložil do dlane,
usmiala sa, tentoraz opäť s tou iskrou, ktorú dôverne poznal.
„No, s tým už sa dá niečo robiť.“
Dokonca mu naliala pohár retsiny a pripila si s ním. Tentoraz sa aj chvíľku
mazlili a potom ho nežne výskala vo vlasoch.
„Ak dorazíš aj zajtra, tak príď tak o hodinku skôr, niečo pre teba
mám.“ Mrkla na neho pri lúčení.
Deň tretí …
Zaklopal trochu zdráhavo, pretože nevedel, čo ho čaká.
Len otvorila a kývnutím hlavy ho pozvala ďalej. Na stole našiel šálku
čaju a tašku na zips.
„Čo … čo to je?“ Spýtal sa.
„Pozerala som na internet a zistila, že si bol pôvodne elektrikár.“
Naliala si retsina sama a zmerala si ho pohľadom.
"Blbne mi poistky, trochu kanvice a satelit na streche je mizerne ukotvený.
Keď si s tým poradíš, tak si môžeme zase zablbnúť. "
Pozdvihla pohárik o dva centimetre v symbolickom prípitku sprevádzanom
očakávaním toho, ako sa zachová.
Tu bolo v stávke viac ako jeho česť. Ale chopil sa toho, zdrapol brašňu a zložil si košeľu. „Tak mi ukáž, kde tí Zmetkovia sú …“
