Frigidita alebo Keď sa miláčikovi nechce
Frigidita, alebo aj po anglicky HSDD (Hypoactive sexual desire disorder), je sexuálna dysfunkcia vyznačujúca sa nedostatkom či absenciou sexuálnej túžby (lekárske označenie). Aby bola pokladaná za dysfunkciu, musí spôsobovať stres, ťažkosti vo vzťahu a nesmie byť vyvolaná inou psychickou poruchou, drogou alebo iným zdravotným problémom. Musí skrátka existovať sama osebe a mať negatívny vplyv na život človeka.
Patrí do rodiny porúch sexuality a identity. Môže sa vyskytovať vo viacerých podobách, či už ako všeobecný nedostatok sexuálnej túžby, či prejavy iba u konkrétneho partnera, a môže trvať celý život alebo len určité obdobie.
V histórii mala frigidita ťažkosti s kritikou od asexuálnych
aktivistov, ktorí kritizovali, že má rovnakú pozíciu ako homosexualita.
V počiatkoch pozorovania a výskumu existovali len dva typy tejto poruchy –
frigidita pre ženy a impotencia
pre mužov.
V roku 1970 publikovali Master a Johnson knihu Ľudské sexuálne
nedostatky (Human Sexual Inadequacy), ktorá popisovala dysfunkcie,
hoci zahŕňala len tie, ktoré mali čo robiť s dysfunkciou pohlavných
orgánov.
Patrila sem predčasná ejakulácia,
impotencia, anorgazmia a
vaginizmus pre ženy. V čase pred touto knihou sa malo ešte
za to, že ženský orgazmus pochádza hlavne od vaginálnej než od
klitorálnej stimulácie. Feministky následne tvrdili, že „frigidita“ bola
definovaná mužmi ako ženská neschopnosť dosiahnuť vaginálneho
orgazmu.
Jedným z efektov tejto knihy bolo prehĺbenie terapie v 70. rokoch. Správy o ľuďoch s nízkym apetítom existujú minimálne od roku 1972, ale až o päť rokov neskôr sa frigidita objavila ako vlastná diagnóza. Toho roku sa terapeuti Helen Singer Kaplan a Harold Lief nezávisle na sebe rozhodli vytvoriť osobitnú kategóriu pre ľudí s nízkou alebo žiadnou sexuálnou túžbou. Lief ju nazval „potlačenou sexuálnou túžbou“ a Kaplan „Hypoaktívnou sexuálnou túžbou“.
Hlavný motív pre tento postup bol nasledujúci:
Predchádzajúce modely sexuálnych terapií predpokladali určitú úroveň
sexuálneho zaľúbenia v partneroch jedincov a predpokladali problémy
v rovine abnormálnej funkcie či dysfunkcie pohlavných orgánov alebo
výkonnosti. Avšak terapie založené na týchto prístupoch sa ukázali ako
neúčinné pre ľudí, ktorí v skutočnosti nepociťovali k svojmu
partnerovi sexuálnu náklonnosť.
Nasledujúci rok navrhli obaja lekári zaradenie diagnózy do kategórie
dysfunkcií.
{articleImage}51972 {/articleImage}
Aká je vlastne „normálna“ hladina sexuálnej túžby?
Aby sme frigiditu viac pochopili, je potrebné poznať spoločenský kontext, v ktorom bola stvorená. Nízky sexuálny apetít je v niektorých kultúrach normálny a problematická je, naopak, hypersexualita. Líši sa napríklad jeho úroveň v ázijských oblastiach a euroamerickej populácii. V iných krajinách to môže byť naopak. Niektoré kultúry sa libido snažia zase násilne potlačiť a obmedziť. Koncept normálnej hladiny závisí skutočne čisto na kultúre.
V 70. rokoch bolo kultúrnym posolstvom, že sex je dobrý a „čím viac, tým lepšie“. V tomto kontexte sa ľudia, ktorí normálne na sex neboli moc zvyknutí a ktorí toto nevideli skôr ako problém, mohli viac cítiť, že situácia potrebuje nápravu. Mohli sa cítiť odcudzení väčšine ohľadom sexuality a vyhľadali terapiu, kde si sťažovali na nízke libido.
A v tomto kontexte vznikla diagnóza frigidity.
Približne o desať rokov neskôr bol pôvodný koncept revidovaný a frigidita
rozdelená na dve skupiny: hypoaktívnu dysfunkciu (nedostatok
záujmu) a dysfunkciu sexuálnej averzie (fóbická averzia
k sexu).
Rozdelenie frigidity:
- Celoživotná všeobecná: človek nemá potrebu sexu (masturbácie alebo partnerského) a nikdy nemal.
- Získaná situačná: jedinec cítil náklonnosť k partnerovi, ale nemá o neho záujem teraz, avšak nestráca potrebu stimulácie (masturbáciou alebo s niekým iným).
- Získaná všeobecná: jedinec mal predtým sexuálny záujem o partnera, ale teraz ho nezaujímajú sexuálne aktivity, masturbácia ani sex s kýmkoľvek iným.
Príčiny frigidity:
Príčiny všeobecnej celoživotnej frigidity nie sú presne známe. V ďalších typoch môže ísť o traumu, iné zdravotné problémy, nízku hladinu testosterónu alebo vysokú hladinu prolaktínu. Môže ísť aj o vedľajší účinok niektorých liekov.
V prípade získanej situačnej zahŕňajú možné príčiny problémy s intimitou, vzťahové, sexuálne závislosti a chronickú chorobu partnera.
Liečba frigidity:
Ako v prípade mnohých ďalších dysfunkcií v oblasti sexu, aj v prípade nízkeho apetítu sú ľudia liečení v kontexte vzťahu. Teoreticky môžu byť diagnostikovaní a liečení aj bez vzťahu. Avšak jeho priebeh a vlastnosti dávajú najviac vodítok. Preto je obvyklá terapia pre oboch partnerov.
Podľa toho, či sú problémy biologického alebo psychologického rázu, je potrebné nájsť vhodného odborníka. Ak nie je známy konkrétny stav veci, sústredí sa liečba na komunikačné problémy (verbálne i neverbálne), na intimitu mimo sex, alebo vzdelanie ohľadom sexu samotného. Toto všetko môže byť súčasť liečby.
Príčinou môžu byť niekedy neprimerané očakávania voči partnerovi ohľadom „normálnej“ sexuality, čo je jeden z dôvodov, prečo je podstatná osveta a jasné prejavy. V prípade biologických problémov môže ísť jednoducho o stresové faktory, s ktorými je potom potrebné sa vysporiadať.
Tiež je potrebné, aby si obaja partneri uvedomili, prečo je nízka hladina apetítu problém, pretože každý môže sexu dávať iný význam bez toho, aby o tom vlastne vedel.
Tipy a triky slonice Kiky:
Máte pocit, že váš miláčik už nemá takú chuť na sex ako predtým? Nie sú vaše milostné hry už tak žhavé?
- TIP:
