Poviedka: Vianočné menu
Že rodinný obed sa nemusí skladať len z jedla, bolo po rokoch príjemné zistenie. Tentoraz dokonca prekonalo Hankine predstavy, ale nebola to zásluha rodinného kruhu. Naopak, hlavný podiel na tom mal Richard, jej priateľ, ktorý jej k vianociam opatril venušine guličky. Len nedávno sa začala po pomôckach viac pátrať a pretože mali spoločný počítač, asi objavil jednu z jej záložiek.
A pretože obaja robili najrôznejšie kulišárny, nikoho nemôže prekvapiť, že sa ešte pred obedom s rodinou doma trochu rozparádili. Pretože ale obaja neradi chodili neskoro, nedokončili to, čo začali.
Všetci sa museli diviť, prečo to vyzerá, že s nimi šijú všetci čerti a čo sa deje, ale nikto nič nehovoril. Ovšem prapodivných pohľadov bolo veľa. Docela dosť bolo tiež maznanie a láskanie pod stolom. Tú ruka na stehne, tú hladenie nohy nôh alebo pretiahnutie prstov cez klin. Moc nechýbalo, aby sa Hanka pod zámienkou spadnutého príboru dostala pod stôl a svojho priateľa vyfajčila uprostred kruhu príbuzných.
Čo o to, schopná by toho bola a Vianoce sú koniec koncov sviatky mieru a lásky, tak prečo nie. Ale na to nakoniec nedošlo.
Ani jedlo samotné je na iné myšlienky nepriviedlo.
Nie, bolo to v tvaroch a kompozíciách. Tu šalát a uhorka trochu pripomínali penis a semenníky. Tamto zase cestoviny vyzerali ako pysky ohanbia. Alebo to bolo len tým, že bola Hanka hrozne nadržaná a videla jednoducho sprosté obrázky všade, aj v reliéfoch starej dubovej knižnice v rohu? Výsledok bol ale jednoznačný: potrebuje akútne pomilovať. Navyše v sebe mala tie venušine guličky, ktoré tomu dávali ešte ďalší rozmer. Richard tušil, že to bude šialené, a videl na svojej partnerke, že za chvíľku bude potrebné poriadne tvrdý zákrok.
Po hlavnom chode sa preto obaja ospravedlnili na nutné osvieženie v kúpeľni. Niektorí z rodiny síce nechápavo krútili hlavami, že sa od stola nevstává predčasne, ale tí dvaja na ich námietky nereagovali. Nie z absencia rešpektu, ale pretože ich telá chcela niečo, čo si mohla poskytnúť len navzájom. A o tom sa u sviatočného obeda nehovorí.
Do poschodia napoly vyšli, napoly vybehli. S každým ďalším krokom boli horúcejšie a horúcejšie.
Zabuchli za sebou dvere a zomkli sa v vo vášnivom objatí, ako keď sa zavrie lastúra alebo čeľuste niečoho veľa dravého. A oni draví boli.
Hanka si sadla na práčku a dala nohy, ako sa hovorí, do praku (viď. Sexuálna poloha: Intímna audiencia ). Ešte chvíľku jej odopieral samotný prienik a len ju láskal.
Keď už videl, že stačí ešte pár sekúnd zdržiavania a naštve sa, dal jej to, po čom jej duša i telo túžili.
Prenikol do nej nekompromisne, ako keď narazí loď na plytčinu a na pláži rozreže dovtedy neporušený piesok. Namiesto piesku to ale bola jej pošva, ktorá prijala jeho kus skaly. Pretože jeho penisu sa v tejto situácii inak hovoriť nedalo. Jeho tuhosť bola absolútna, jej telo absolútne lačné a pripravené.
Prirážal menej, ale o to dôkladnejšie. Svižne, ale zároveň nikam neponáhľal, ako údery obrovského srdce zvonu, ktorý vo svojom majestátu predsa nebude nikam ponáhľať. Čas jeho prienikov čakala, ale jej telo sa aj tak vždy zachvelo, keď ju naplnil.
Táto živočíšnosť bola ale vykúpená krátkym trvaním. Ale aj to stačilo na dokonalé momentálnej uspokojenie tejto milujúci sa dvojica.
Upravili sa, osviežili so studenou vodou, aby to vyzeralo, že skutočne urobili to, prečo sem išli a že tá návšteva kúpeľne nebola zámienkou k niečomu nekalému.
Potom úplne uvoľnene zišli opäť dole po schodoch a pridali sa k zákusku len s ľahkým rumencom v tvári. Ak hore nechali nejaké stopy po svojom rýchlom čísle, tak len atmosféru totálneho chtíč, ktorý bude miestnosť ešte chvíľku napĺňať.
TIP: Ďalšie čítanie pre dospelých s vianočnou tematikou:
