Adam Durčák
Potrebujete poradiť? Zavolajte Adamovi
+421 0277 270 005 (Pon–Pia 8–20, So–Ne 8–12)
100 % diskrétne

Zapojte sa do nášho vernostného programu a získajte zľavy a výhody!

0
Košík
Váš košík zatiaľ neobsahuje žiadne vzrušenie.

Nie je to škoda? Pokiaľ potrebujete poradiť, využite našu poradňu alebo nám rovno zavolajte na +421 0277 270 005.

Cena dopravy
IN TIME – kuriér
3,5 €
Zásielkovňa – osobný odber
2,5 €
Slovenská pošta – kuriérom na adresu
3,9 €

Doprava zadarmo pri nákupe nad 60 €.

Menu
Play! zóna Magazín Erotické poviedky Poviedka: Sako, fúzy, palica z dreva, diagnóza je potrebná
Erotické poviedky

Poviedka: Sako, fúzy, palica z dreva, diagnóza je potrebná

Erotické poviedky Erotické poviedky 4 minúty čítanie

Pôvodne sa malo jednať len o klasický deň na Princeton Plainsboro, nebyť toho, že Gregovi zazvonil mobil už o piatej ráno. Jednalo sa o havárii menšieho lietadla na kraji mesta a všetci svorne tvrdili, že to nepočká. Avšak bude musieť, pretože nášmu doktorovi ostávali ešte tri kapitoly detektívky a samo sa to nedočíta.

Napísal im, nech všetky zalejte do želatíny a dovezú mu ich do kanclu, keď tak moc chcú, aby sa na ne pozrel. Potom sa pretiahol, vstal, nahmatal svoju palicu a vydal sa svojou typickou kulhavú chôdzou do kuchyne, aby si pripravil kávu a niečo drobného na raňajky.

Vybavený sakom, strniskom, palíc a nevyhnutnou dávkou denného cynizmu sa okolo ôsmej objavil vo dverách nemocnice a po nudné jazde výťahom zamieril rovno na oddelení diagnostiky. Jeho poskočí, aspon tak je vnímal, už čakali nastúpení okolo podlhovastého kovového stola. Odhodil ledabolo batoh do kúta a pustil sa do nich.

Väčšinou sa jednalo o zlomeniny, ale na jeho mieste ležala zložka niekoho, kto s nehodou vôbec nesúvisel. Tá žena mala veľa symptómov a polovica z nich mala vylučovať tú druhú polovicu. Cez to všetko je určite mala všetky, pretože jeho tím zase taká banda blbcov nebol, za druhé podľa všetkého stále žila. Zaujímala ho skôr tá druhá skutočnosť, takže bez slova vstal a opustil zasadačku.

Našiel ju na pokoji, ako sa napcháva slížovú polievkou.
„Apetit vám nechýba.“ Konštatoval bezfarebným hlasom,
„Mám šialený bolesti všade po tele, ale zistila som, že keď niečo robím, tak to nie je tak hrozný.“ Podarilo sa jej povedať medzi sústami rezancov a knedlíkov.
„Takže to vy ste si dala po ránu tých pár koliesok okolo nemocnice?“

Dojedla, prikývla a bez váhania sa u okna začala venovať dřepům. Sadol si do kresla a zamyslene ju pozoroval. Okrem toho, že to bola pacientka jeho oddelenia, to bola tiež pekná mačka.
„Takže pri akejkoľvek námahe alebo aktivite vaše bolesti ustupujú?“
Pokrčila ramenami a na chvíľku sa zarazila.
„Už to tak vyzerá, ale možno to je tým, že ako sa sústredím na čokoľvek iné, tak na ne jednoducho nemyslím. Podobne ako u některejch ľudí funguje na bolesť hlavy hlasná hudba do slúchadiel. “

„A ako dlhá nečinnosť je potreba, aby tie bolesti zase začali?“
„Asi desať minút. Najskôr je mi mdlo a potom sa to postupne začne šíriť zo žalúdka ďalej. Chvíľku je mi na vracanie, potom ma bolí hlava a potom sa fyzicky pridá celý zvyšok tela. "
"A keď začnete niečo robiť, tak to zase zmizne?“
Prikývla.
„Presne tak, len musí človek prekonať ten prvý odpor, kedy ho to bolí ešte viac, než sa poriadne rozhýbe. Funguje na to aj jedlo alebo rýchločítanie. Hlavne sa musí pohybovať nejaká časť tela. “

„Vy viete rýchločítanie? Mne to nikdy veľmi nešlo. "
Mávla rukou. "Teďka dávam tak dve tri knihy za týždeň, keď mám dosť času po večeroch. Ale kedysi som aj viedla kurzy a vtedy pre mňa boli akurát tak dve knihy na deň. "
Prudko sa nadýchla a bez varovania omdlela.
Úplne pokojne sa pozrel na hodinky. Potom vstal, dokríval k nej a nahmatal tep. Bol úplne pravidelný. "
"Sestra?“ Zavolal na celú nemocnicu …

Sedel v tichom a ľudoprázdne parku kúsok za nemocnicou. Ležala v pyžame na vedľajšej lavičke a on len čakal, až sa preberie. Občas do nej síce ľahko štuchol vrškom svojou palice, ale zatiaľ bez výsledku. Preto si taky vzal jedno číslo National Geographic, aby si ukrátil čakania.
„Čo … čo sa deje, kde to som?“ Ozvalo sa vedľa neho.
Zložil časopis a hodil do seba niečo proti bolesti.
„Sme kúsok od nemocnice a testujeme jednu z mojich domnienok. Respektíve budeme za chvíľu testovať, ak budete súhlasiť. "
"Čo máte v pláne, doktore?“
„Sex.“ Odpovedal jednoducho.
„Prosím ?!“

„Sex. V tomto prípade ako liečebný nástroj. Pohybujete sa pritom, čo budem napokon robiť aj ja a taky mi to neublíži a chcem vyskúšať, či to tie vaše bolesti neodstrániť alebo nedôjde k posunu aspoň na dlhšiu dobu. Ak by to fungovalo, buď sa toho zbavíte navždy, alebo získame dosť času, aby sme vymysleli niečo ďalšie, ak teda funguje váš bežný sexuálny život. “

Stále váhala, ale napokon sa rozhodla, že áno. „Ale, čo keď pôjde niekto okolo?“
Pokrčil plecami. „Tak mu poviem, že ste šlapka a že si chcem užiť na čerstvým vzduchu, okrem toho teďka si všetci tam vnútri hrajú na doktorov a tu je pokoj.“

O pár minút neskôr sa prešli cez bozkávanie a maznanie k orálnemu sexu. Greg sa mohol príjemne oprieť a vychutnať si láskanie, ktorého sa mu dostávalo od pacientky. V ěnoval samozrejme nejakú starostlivosť aj jej rozkroku a klitorisu, ale v záujme oboch len toľko, koľko bolo potrebné pre plynulosť styku vlastného. Potom na neho nasadla a dala sa do toho. Hojdali sa na jeho penisu najskôr zvoľna, ale potom stále zrýchľovala, ako jej bolesti odchádzali a tiež ako sa zvyšovala rozkoš z jej počínania prameniace. Chytil ju za boky a potom jeho ruky zišli na jej krásna pevné prsia, s ktorými sa dostatočne pomaznali ako prsty, tak jazykom. Nič nenamietala, hoci toto už bolo nad rámec bežnej starostlivosti.

Oddychovala strašne rýchlo a krátko, ale nekričala, ani vyložene hlasno nevzdychala. Stále v rovnakej polohe na ňom vyvádzali a rozhodne nevyzerala unavene.
Potom sa zarazila, pozrela sa mu do očí a pohladila ho rukou po strnisku. Ešte niekoľkokrát sa na ňom zhupla a pritisla sa mu na košeľu celým svojím telom.
Pozrela sa na neho znova, vstala z jeho penisu a kombinácií rúk a jazyka privodila orgazmus aj jemu.
Ani po desiatich minútach, keď tam len tak sedeli na lavičke, to nevyzeralo, že by jej niečo bolelo. Stále sa pozerala na hodinky, avšak stále nič a ona vyzerala čím ďalej šťastnejšie.

„Tak to vyzerá, že to funguje.“
Greg House ju ľahkým gestom zarazil. „Nechváľme dňa pred večerou, ale ak sa nám podarí vytiahnuť z toho aspoň dvanásť hodín, bude to úspech.“

Obaja sa vrátili do nemocničného pavilónu a napodiv po nich nikto nepátral. Teda asi áno, ale Greg nechal pager aj mobil pri sebe na stole. Svojho pokusného králika nechal na pokoji a sám sa pustil do vybavovania zúfalo otravných mailov.

Neskôr popoludní, keď už sa slnko blížilo k svojmu druhému horizontu, aby z doby trvania sveta opäť odpočítalo jeden deň, zazvonil Gregovi mobil. S trhnutím sa prebral z ľahkého klimbání a pozrel sa na displej. Nechceš sa zastaviť, priateľ tu nie je? G.
Možno bude mať neskôr trochu výčitky svedomia, ale toto všetko bolo v záujme liečby. A čo by on neurobil pre pacienta?

Naše další články